Balenie alebo Nie som minimalista

5 minút čítania

Balenie alebo Nie som minimalista

5 minút čítania
06.06.2021

Ak je niečo, čo mi v živote naozaj nejde a čo ma vždy strašne vystresuje, je to balenie. Kedykoľvek kamkoľvek idem, nedokážem prekonať pocit, že sa nedokážem zbaliť tak, aby mi niečo nechýbalo.

A zatiaľ čo pri iných veciach prišlo s pribúdajúcim vekom umúdrenie a zistenie, že nie je potrebné veci toľko riešiť, pri balení tento posun nenastal. A s rastúcim počtom detí je moja batožinová obsesia ešte väčšia. Stúpa totiž riziko, že bude jednej, druhej, alebo nedaj bože oboma dcéram niečo chýbať.

To, že nie som minimalista, som vedela odjakživa. Neschopnosť zabaliť iba najnutnejšie veci a odfiltrovať zbytočnosti sa so mnou totiž tiahne celý život. Marie Kondo by zo mňa rozhodne radosť nemala. Aj ako pubertiačka som na dvojdenný školský výlet tiahla obrovský ruksak plný oblečenia a najrôznejších vecí, o ktorých som bola presvedčená, že bez nich nemôžem prežiť.

Aj ako pubertiačka som na dvojdenný školský výlet tiahla obrovský ruksak plný oblečenia a najrôznejších vecí.

A stálo mi za to vláčiť dvadsaťkilový batoh pokojne 15 km na chrbte len preto, aby som upokojila svoje vnútorné roztrasené ja. Samozrejme som potom doma pri vybaľovaní zistila, že dobrú polovicu vecí som vôbec nepoužila. A hoci som si potom nadávala, nepoučila som sa. Baliť totiž neviem dodnes.

Môj muž sa mi kvôli tejto slabosti vždy smeje. Keď odchádzame na víkend za starými rodičmi, moje veci a veci detí znáša do auta minimálne pol hodinu a poskladať ich tak, aby mu šiel dobre zavrieť kufor, je pre neho vždy veľká výzva. Aj keď - konečne v živote zúročí roky strávené hraním tetrisu. Zatiaľ čo naše veci zaplnia celé auto, muž si vždy prihodí malý batôžtek zbalený v priebehu piatich minút a naložení až po strechu odchádzame.

A hoci som si potom nadávala, nepoučila som sa. Baliť totiž neviem dodnes.

Každý náš odchod ma preto prosí, či by to tentoraz nešlo ľahšie. Nešlo. Moja obsesia mi nedovolí nič vynechať. Dievčatká tak vždy odchádzajú s oblečením, ktoré reaguje na každú teplotnú výzvu. Nikdy nám nechýba nič z kozmetiky, na ktorú sú dievčatá zvyknuté, a vždy mám so sebou aj preplnenú lekárničku, kde mám všetky lieky pre všetky možné zdravotné komplikácie.

A fén. Bez neho totiž nejdem nikam. Samozrejmosťou je aj náhradný balík plienok a kartón výživ. Nedokážem si totiž pripustiť, že nejdem do divočiny a chýbajúce veci si môžem kedykoľvek dokúpiť. Neexistuje. Ak nemám všetko, ideálne ešte aj s nejakou rezervou, stane sa zo mňa rozklepaný uzlíček.

Ak nemám všetko, ideálne ešte aj s nejakou rezervou, stane sa zo mňa rozklepaný uzlíček.

Moju baliacu (ne)schopnosť evidentne zdedila aj Mína. Aj ona je totiž baliaca megalomanka a vždy veľmi starostlivo kontroluje, či máme so sebou všetko, čo by mohla potrebovať. Problém ale je, že to, čo nabalím ja ešte na tajnáša dobaluje. A my sa potom nestačíme diviť, čo všetko pri vybaľovaní nachádzame. Prvé priečky najpodivnejších vecí nájdených v batožine zatiaľ drží palička na mäso, osem veľkých šišiek, metrový klacek, luskáčik na orechy a paradajkový pretlak. Otvorený.

Moju baliacu (ne)schopnosť evidentne zdedila aj Mína.

Keď sme odchádzali k babičke, podaril sa Míne medzi batožinu prepašovať 80 cm vysoký ružový bager. Muž už totiž absolútne rezignoval na akúkoľvek snahu pochopiť moje baliace pohnútky, a keď všetky naše veci pchal do auta, bol presvedčený, že som bager na víkend zbalila ja. Po tých rokoch  sa už ničomu nečuduje. Naopak s láskou dodáva, že do budúcnosti moje problémy s balením vyrieši novým autom. Zaobstará nám dodávku. To ale nevie, že ja budem schopná od podlahy po strop naplniť aj tú. 😊

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia