Pri poruchách spánku ide o dve základné formy. Človek trpí neschopnosťou pokojne zaspať, alebo má problém v spánku zotrvať bez prerušenia.

Obe formy majú negatívny vplyv na fungovanie celého organizmu. Počas spánku totiž nastáva proces regenerácie tela, z ktorého sa vyplavujú toxíny. Kvalita spánku tak má vplyv na naše celodenné fungovanie.

Nespavosť v číslach

Nespavosťou trpí 30 - 45% dospelých. Je dokonca jednou z príčin dopravných nehôd! Ľudia trpiaci nedostatkom spánku majú oproti tým, ktorí so spánkom nemajú problém, sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa stanú účastníkmi dopravnej nehody s následkom smrti či vážneho zranenia.

Štúdie preukázali, že za nespavosťou sa skrývajú aj ďalšie poruchy. Často ide o psychické problémy, úzkosti a depresie. Chronickou nespavosťou tak môžu vzniknúť ďalšie problémy. Telo si totiž dostatočne neoddýchne, nestihne sa zregenerovať a trpí.

Stres a nespavosť

Nespavosťou trpia aj ľudia dlhodobo vystavovaní stresu. Ten má za následok vyplavovanie hormónov, ktoré bránia pokojnému spánku. Ide o akýsi obranný mechanizmus tela, ktorý je v stresovej záťaži jednoducho nemožné vypnúť. K stresu a nespavosti sa často pridružia aj psychické problémy.

Spánkom sa zaoberajú aj špecializované spánkové laboratóriá po celom svete. Stretávajú sa s diagnózou nazývanou spánkové apnoe. Laicky by sme tento problém mohli označiť ako chrápanie. Za zdanlivo obyčajným chrápaním sa však skrývajú aj ďalšie nepríjemnosti. Pri chrápaní človek zadržiava dych a okysličovanie tela nie je dostatočné. Telo si správne neoddýchne, bojuje s nedostatkom kyslíka a po prebudení aj s chronickou únavou z nekvalitného spánku. Tento problém je nutné riešiť. Prvou radou býva zmena životného štýlu a zbavenie sa kíl navyše, či neduhov v podobe nesprávnej stravy. Viac pohybu, vyvážená strava a zníženie rizika stresových situácií môže problémy zmierniť.

Ako rozpoznám, že trpím nespavosťou?

Ak sa vám z času na čas nedarí zaspať, alebo sa budíte v dôsledku vonkajších vplyvov, ste v poriadku. Horšia situácia nastáva, ak máte problémy so zaspávaním, či sa už dlhšie zo spánku budíte. Medzi problémy sa radí aj príliš skoré vstávanie s pocitom únavy a neschopnosťou znova zaspať.

Kedy máme problém?

Problémy so spánkom, teda insomnia, sa určujú podľa dĺžky trvania problému. Podľa nej môžeme problém rozdeliť do troch základných spánkových problémov.

Prechodná insomnia

Nespavosť trvá niekoľko dní a je často spôsobená stresom. Je možné ju pripísať k určitej situácii, ktorú človek aktuálne rieši (skúška, blížiace sa nepríjemné stretnutie, vyhrotené problémy v partnerskom vzťahu a pod.). Po vyriešení stresovej situácie nespavosť odoznieva.

Akútna insomnia

Trvá viac ako týždeň, ale menej ako mesiac. Je vhodné vyhľadať lekára, či špecializované spánkové laboratórium.

Chronická insomnia

Trvá najdlhšie zo spomenutých, zväčša až do úplného vyčerpania. Chronickú nespavosť treba rozhodne riešiť. Vyhľadať odbornú pomoc je na mieste, pretože trpí celé telo a často je práve nespavosť indíciou pre ďalšie problémy.

Súvisí napríklad s depresiou či neprimeraným stresom. Laik často nerozozná tenkú hranicu medzi akútnou a chronickou insomniou a často si nevie poradiť sám, bez odbornej pomoci.

Poriadne sa vyspať

Niektoré spánkové centrá vám poradia, ako sa vysporiadať s nespavosťou a ako dlho, v akých podmienkach spať. Spoločnosť Sleepfoundation napríklad vyvinula spánkovú kalkulačku, ktorá vám vypočíta, kedy ísť spať, aby ste mali dostatok spánku.

Dodržiavať spánkovú hygienu je tiež dobrým tipom, ako predchádzať problémom. Tu je pár tipov, ako na zdravý spánok:

• aspoň hodinu pred spaním sa vyhnite elektronickým zariadeniam. Nepozerajte televízor, odložte tablet a mobil,
• obmedzte látky, ktoré stimulujú. Patria medzi ne napríklad alkohol a kofeín,
• dodržiavajte spánkový režim. Stanovte si, kedy sa uložíte do postele a kedy chcete vstávať tak, aby ste dodržali optimálnu dĺžku spánku,
• vyhnite sa ťažkým jedlám, najmä v čase večere,
• zaraďte do svojho denného režimu pohyb.

Čo preukázali zahraničné štúdie?

Problémy so spánkom môže zapríčiniť aj nezdravý životný štýl. Jedna zo štúdií dokonca priniesla výsledky ktoré dokazujú, že kvalitným spánkom si môžeme dokonca predĺžiť život. Regenerácia je totiž podstatnou súčasťou nášho života a dobre sa vyspať je pre telo veľmi blahodarné.

Vedci zaoberajúci sa spánkom v Centre pre spánkovú medicínu Mayo v Rochesteri v Minnesote zistili, že dospelí by mali mať 7 až 8 hodín nočného spánku, aby ich fyzické a duševné zdravie bolo v poriadku. Spánok je jednou z kľúčových vecí správneho fungovania organizmu.

Deti potrebujú ešte viac zdravého spánku, pretože ich telo sa vyvíja a v spánku telo vyplavuje toxíny z mozgu, ktoré sa počas bdenia nahromadili. Spánok pomáha aj pri lepšom učení sa a zapamätávaní si dôležitých informácií.

Optimálna dĺžka spánku priaznivo vplýva aj na ďalšie veci. Znižuje riziko obezity, vysokého krvného tlaku, či chráni proti Alzheimerovej chorobe. V neposlednom rade tiež bráni vzniku depresií. Štúdie priniesli aj zaujímavé súvislosti s pomalším starnutím pri dostatku spánku, ktorý sa prejavuje aj na stave pokožky a tkaniva.

Dostatok kvalitného spánku teda prináša okrem zdravého fungovania organizmu aj benefity v podobe zdravej pleti a sviežeho vzhľadu, čo tiež stojí za to!

Ako sa s nespavosťou vyrovnávajú naše čitateľky?

Katka (20)

„Nespavosť ma začala trápiť v druhom ročníku na výške. Nemala som pocit, že na to existuje nejaký podstatný dôvod, prečo sa to celé deje, ale stalo sa. V noci som sa prebudila o 4 ráno, vydesená z ničoho nič. Keď som si ľahla (horizontálna poloha), moja hlava sa začala príšerne točiť a nie a nie prestať. Až tak, že som si musela sadnúť.

Veľmi som nevedela, čo robiť. Počúvala som hudbu, čítala knihy, prechádzala som sa po byte... až kým som sa pred 6 ráno neunavila, ale to už bol skoro čas vstávania. Keďže sa toto dialo každý deň, veľmi mi to zasiahlo do života. V poobedňajších hodinách som bola unavená, nesústredená a najradšej by som zaľahla. Večer som mohla ísť spať aj neskoro (okolo 1 - 2 v noci). Mimovoľný rituál môjho tela som nevedela ovplyvniť.

Naozaj som nevedela, čomu to mám pripísať. Necítila som sa nejako pod tlakom. Vyhľadala som teda pomoc psychológa. Ako sa ukázalo, príčinou bol (zrejme podvedomý) stres. Pomohli dýchacie cvičenia, rozhovory, upokojenie samej seba ale hlavne prijatie, že niečo s psychikou nie je v pohode a treba to riešiť. Nezakrývať, neignorovať. Muselo ma do toho donútiť moje vlastné telo.

Bolo to veľmi nepríjemné obdobie, ktoré ma trápilo pár mesiacov. Dnes, pri väčšom pracovnom tlaku, si neviem predstaviť, že by som takto mohla fungovať. Bola by som nepoužiteľná."

Božena (70)

„Mňa trápi nespavosť už 20 - 30 rokov. Začalo to, keď som mala asi 40.

Večer, okolo 9, som veľmi unavená, zaspím, ale len na 10 minút a tým sa môj spánok končí. Celú noc už len bdiem. Vnímam každý pohyb. Všetko, čo sa okolo mňa deje.

Fungovať som však jednoducho musela. Pracovala som ako predavačka, takže iná možnosť nebola. Počas dňa som sa snažila nejako vydržať. Prebrala som to s lekárkou a ona mi odporučila lieky, ktoré zabrali. Bez liekov by som však už dnes nevedela fungovať. Našťastie nemusím brať celú tabletku. Na jednu noc mi stačí štvrtina z nej.

V dňoch keď sa nevyspím fungujem zle. Teraz, keď si nedám tabletku, je to zbytočný deň. Zívam, motám sa, nemyslím naplno. Je to veľké nešťastie. Zbytočný stres do života, keď si nedokážete ani oddýchnuť.

Andrea (22)

„V čase, keď ma nespavosť trápila, som mala jednoducho „blbé obdobie“. Bývala som celú noc hore, nedokázala som zaspať. Len som ležala v posteli. Mikrospánok prišiel tak okolo 4 ráno.

Trpela som únavou, nechuťou k životu, k fungovaniu. Bolo to šialené obdobie a už ho nechcem nikdy zažiť. Diagnostikovala som sa sama. Nevyhľadala som žiadnu odbornú pomoc. Časom, po pár týždňoch to prešlo samo. Bolo to len kvôli tomu, lebo som prežívala ťažké obdobie a moje telo v tom bolo so mnou. No neprajem to nikomu. Veľmi ťažko sa funguje, keď nemáte skoro žiaden spánok.