Denník z izolácie #3

6 minút čítania

Denník z izolácie #3

6 minút čítania
15.02.2021

Zatiaľ, čo nám je všetkým lepšie, najmladší člen domácnosti sa stále trápi. U Sofinky na to, bohužiaľ, majú vplyv aj prvé rastúce zúbky. 

Deň 5 alebo Deň na houby

Dnešná noc bola opäť prakticky bez spánku. Sofi plakala, plakala a plakala. Nepomohol ani Nurofen, ani gél na zúbky, chladivé hryzadlo, nosenie, hojdanie, zavinutie, uspávanie v našej posteli... Noc bola skrátka za trest.

V podobnom duchu vlastne pokračuje celý deň. Doobeda Sofi zaspí po dlhom uspávaní sotva na štyridsať minút a poobede to korunuje obľúbenou tridsaťminútovkou. Deň je zúfalo dlhý. Uplakaná sestra už naviac začína prekážať Míne, ktorá začína tiež nasadzovať. Perfektné, tak to máme dvojité. Muž vyzerá, že mu čoskoro rupnú nervy, v tomto cirkuse sa totiž ešte snaží pracovať.

Deň je zúfalo dlhý. Uplakaná sestra už naviac začína prekážať Míne, ktorá začína tiež nasadzovať. Perfektné, tak to máme dvojité.

K večeru sa už nesnažím ani o žiadny program. Proste staršiu posadím k televízii a pustím jej film. Síce asi na piaty pokus (toto nechcem, to sa mi nepáči, toto dievčatko nemám rada, ...), ale nakoniec to klapne a aspoň na hodinu (dlhšie pri tom nevydrží), mám postarané. Uvelebím sa so Sofiou na gauči pod dekou a túlime sa. Aj tak je hrozne ufňukaná, ale zdá sa, že jej je aspoň trochu lepšie. Aspoň už sa na nás zase usmieva.

Pred večerným kúpaním Mína tento „super“ deň korunuje tým, že mi v nestráženom okamihu ukradne penu a polovicu fľaše vyklopí do napúšťajúcej sa vane. Vzhľadom k tomu, že v tú chvíľu chystám v spálni postieľku, zistím rozsah škody až keď sa z vane valia husté penové oblaky a pretekajú až do polovice kúpeľne.

velebím sa so Sofiou na gauči pod dekou a túlime sa. Aj tak je hrozne ufňukaná, ale zdá sa, že jej je aspoň trochu lepšie. Aspoň už sa na nás zase usmieva.

Večerné uspávanie ide na dnešný mizerný deň úplne skvele. Sofinka zaspáva prakticky hneď ako ju uložím do postieľky a Mína vytuhne behom ďalších 15 minút. Keď sa s mužom stretneme v kuchyni, nemáme už ani chuť si čokoľvek hovoriť. Každý si zalezieme do inej miestnosti a užívame si samotu a ticho. Nie som si úplne istá či Covid posilní náš vzťah. Naše nervy ale zocelí dosť.

Deň 6 alebo Deň pošty a princezien

V izolácii hľadáte akékoľvek rozptýlenie, ktoré váš deň spríjemní. Dnes to pre nás, hlavne pre Mínu, bola pošta a ďalší nákup, ktorý nám kuriér v asi desiatich taškách položil pred dvere. Mína bola nadšená. Obrnila som sa trpezlivosťou a nechala ju nákup vybaliť samú. Prekvapivo to odniesol len jeden jogurt, ktorý Míne spadol a rozpučil sa. Celé to zabralo dobrú hodinku času. A ako vieme už z predchádzajúcich dní, každá ukrojená hodina je dobrá.

Prekvapivo to odniesol len jeden jogurt, ktorý Míne spadol a rozpučil sa. Celé to zabralo dobrú hodinku času. A ako vieme už z predchádzajúcich dní, každá ukrojená hodina je dobrá.

Radosť nám urobila aj pošta. Bezkontaktne nám dorazili objednané balíčky a tak sme mali dnes ďalšie spestrenie. Prišli nové fixky na kamienky (len problém, že aktuálne nemáme doma ani jeden šuter), omaľovánky, škrabacie obrázky a parochňa Locinky. Míninej transformácii na princeznú teda už nič nebráni. A tak sa okamžite narvala do Elsiných šiat, pod ne naskladala tri sukne a nadšene sa prezerala v zrkadle.

Parochňa je parádna a musím priznať, že moja detská dušička, ukrytá hlboko pod tou dospeláckou, tiež radostne plesala. Keď som bola malá ja, bola vrcholom strapatá parochňa zo zbytkov chemlonu alebo pančucháče na hlave. Za takú parochňu s copom až na zem by som vtedy dala čokoľvek. Mínu táto historka zaujala a sľúbila mi, že až vyrastie a bude pracovať, tak mi kúpi vlasy. Až taaaakto nahor ich vraj budem mať. Super, na to si počkám.

Parochňa je parádna a musím priznať, že moja detská dušička, ukrytá hlboko pod tou dospeláckou, tiež radostne plesala.

A tak sa dnes hráme na princezné. A tiež na kuriéra, rozvážajúceho nákup. A potom tiež s plastelínou. Bez toho by sa už žiadny deň neobišiel. Strašne mi chýbajú prechádzky a závistlivo pozorujeme z okna deti od susedov, veselo pobehujúce v parku. Sme zvyknuté chodiť na prechádzky pravidelne každý deň a tak máme doma už naozaj dlhú chvíľu.

Večerný program opäť zachraňuje film a pri ňom tá milovaná plastelína. Sofinka má pomerne dobrú náladu, hrá sa, dudre, ale beda, ak ju niekde položím samotnú. Potom okamžite spustí taký rev, že ju musia počuť aj susedia tri poschodia nad nami. Už pred Covidom bola neodložiteľná. Po ňom už asi nevydrží sama nikdy...

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia