Uspávanie alebo večerná smena s nejasným výsledkom

5 minút čítania
24.11.2020

Ak je naozaj niečo, čo na celom dni s deťmi neznášam najviac, potom je to uspávanie. Obdivujem všetky kamarátky, ktoré ešte po celom tom dennom kolotoči dokážu vychutnávať sladké chvíľky vzájomnej večernej pospolitosti a užívať si ten jedinečný okamih, než im dieťa zaspí. Ja sa prakticky celý deň nemôžem dočkať jediného - až obe, malé aj veľké, zatvoria ústa a oči a bude chvíľku pokoj.

Nech ma ospravedlní fakt, že som s nimi naozaj 24 hodín denne, väčšinou sama. Stráženie nemáme. Aj preto je možne staršia taká „maminkina“, a nechce uspávanie ani od otecka. Takže hurá, čierny Peter je môj, a je to tak každý večer už skoro tri roky. A teraz mám k tomu  všetkému ešte aj bábätko.

Uspávanie dvoch detí vyžaduje značnú dávku logistiky a rozumu. Zo začiatku vám to možno príde ako ľahká úloha. Veď ten roztomilý uzlíček, čo ste si priniesli z pôrodnice, stále len spí. Ale omyl, obrovský OMYL! Nepotrvá ani pár týždňov a z rozkošného spacieho uzlíčka je ukričaný uzol, ktorý nielenže nespí celé popoludnie (ako to sakra v šiestich týždňoch vydrží ?!), ale pre istotu sa mu nechce zaspávať ani večer.

 

 

Dojčíte, hojdajte, nosíte, nechávate odgrgnúť. Znovu dojčíte, štikútka, zase odgrgnúť, prezliecť, pretože si povracala celý rukáv, do postieľky, z postieľky a ešte raz prebaliť. A do toho na vás staršia visí pohľadom, potom už aj fyzicky, a úpenlivo prosí, že chce zaspávať s mamičkou a jedine s mamičkou, a ešte chce aj čítať Malú čarodejnicu. Ak na niečo naozaj v celom tom kolotoči nemáte čas ani len pomyslieť tak je to čítanie a Malú čarodejnicu v túto chvíľu fakt neznášate. Ale musíte. Mamičky totiž stále niečo musia. A keď si myslia, že nemusia, dieťa ich donúti.

Takže prelúskate dva príbehy, zdôrazníte klady havrana Abraxasa, pretože ten je predsa najväčší frajer, pritúlite dieťa a čakáte. Na čo, to je otázka. Väčšinou na to, kým to na prvé dieťa zaberie a medzitým sa to druhé ide roztrhať, aby zobudilo to prvé. Klasika. Takže znovu a lepšie. Dudlíček, pohojdať, položiť do postieľky, zapnúť šum, pri tom hladkať staršie. Každý večer si takto dáte zhruba tri kolá a po úspešnej misii vychádzate zo spálne nie ako víťaz, ale ako spotená a strhaná matka, ktorej zacuká oko pri každom šuchnutí jedného, alebo druhého dieťaťa.

V každej chytrej príručke a v každej diskusii na internete sa dočítate, že žena nesmie podľahnúť iba tomu, že je matkou, ale musí zostať tiež partnerkou. A to, pokiaľ možno, atraktívnou partnerkou a samozrejme aj milenkou. No, neviem. Ja sa večer cítim všelijako, ale ako „žena vamp“ fakt nie. Možno, ak keby som mala za deň aspoň chvíľku pokoja a ticha. Možno keby som mohla ísť sama aspoň na záchod, keby som si zvládla po týždni aspoň umyť vlasy. Možno, keby som pred muža nenakráčala s kruhmi pod očami a v povracanom triku, možno by som sa cítila inak.

Takto je moje popôrodné, o 10 kíl ťažšie, sebavedomie dosť v háji. A je veľmi fajn, že, aj cez to všetko, mi môj muž opakuje, aká skvelá som a že si váži všetkého, čo robím. Pretože je niekedy (čítaj často) potreba to počuť. Pretože sú situácie, ako napríklad pred chvíľou, kedy o tom sama dosť pochybujem. A pretože práve toto mi pomôže a dodá silu, aby som do nového dňa zase vstala s chuťou a dobrou náladou.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia