Oxytocín významne vplýva na správne fungovanie centrálneho nervového systému. Jeho receptory tvoria súčasť viacerých tkanív, v dôsledku čoho sú nielen súčasťou prostaty a obličiek, ale aj maternice, vaječníkov, semenníkov a nadsemenníkov, čím zohrávajú dôležitú rolu aj v samotnom procese počatia.

Väzba matky a dieťaťa

Práve hormón lásky je jedným zo základných predpokladov toho, že matka si voči svojmu dieťaťu vytvára silnú citovú väzbu už len tým, že naň upiera svoj pohľad.

Toto tvrdenie podporili aj výsledky kontrolného experimentu, ktorého sa zúčastnilo 50 matiek a ich 7-mesačné dojčatá. Matky boli počas experimentu rozdelené do dvoch vzorových skupín. Jedna skupina mala svoj pohľad upierať priamo na dojčatá, kým tá druhá ho mala odopierať smerom od dojčiat a dívať sa celkom iným smerom.

Výsledky skúmania potvrdili, že čím dlhšie matka upierala svoj pohľad na skupinu novorodencov, tým bola oxytocínová odpoveď jej organizmu vyššia. Naopak, s presunom pohľadu smerom od novorodencov bola jej oxytocínová odpoveď nižšia.

Dojčiace matky

Matka si však citový vzťah voči svojmu dieťaťu nepestuje len samotným pohľadom. Mimoriadne dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje silu ich vzájomnej citovej väzby, je najmä dojčenie.

Podľa istého výskumu dojčiace matky napríklad vykazujú pri počúvaní plaču svojich detí vyššiu citlivosť v porovnaní s matkami, ktoré prestali svoje deti dojčiť už tesne po pôrode.

Vplyv na výchovu

Okrem vzájomnej väzby medzi matkou a dieťaťom ovplyvňuje hladina oxytocínu aj spôsob, akým matka na svoje dieťa reaguje v procese samotnej výchovy.

Ak bola matka v detstve vystavená prísnej a nekompromisnej rodičovskej výchove, väčšinou ju plač svojho dieťaťa nijako neobmäkčí, preto bude formu výchovy, akou si prešla, aplikovať aj na svoje dieťa. Opačná situácia nastane, ak výchova matky prebiehala bez prísnych rodičovských praktík. V takomto prípade matku plač svojho dieťaťa môže ovplyvniť natoľko, že bude v rámci výchovy voči nemu omnoho benevolentnejšia.