Aby sme správne pochopili využitie placenty na liečbu, je dôležité poznať jej význam počas tehotenstva. Biologické funkcie placenty, pupočníka, plodových obalov, maternice a organizmu matky sú v súlade a vytvárajú vhodné prostredie pre zdravý vývoj plodu. Placenta je multifunkčný orgán, ktorý v priebehu tehotenstva plní dôležité životné funkcie. Produkuje a vylučuje hormóny a preto sa aj jej prisudzujú hormonálne zmeny nastávajúce počas tehotenstva.
Budúcnosť v liečbe ochorení
Placenta je najbohatším zdrojom kmeňových buniek spomedzi tkanív, ktoré je možné odobrať a uskladniť po pôrode (ide o perinatálne tkanivá). „Bunkové terapie sú dnes jednou z najsľubnejších moderných liečebných možností,“ hovorí molekulárna genetička.
Kmeňové bunky v placente patria k najmladším bunkám s obrovským liečebným potenciálom. Nie sú ovplyvnené životným štýlom a ochoreniami, ktoré prekonáme počas života. Sú to zdravé kmeňové bunky, ktoré sa stávajú základom pre tvorbu prakticky všetkých buniek v ľudskom organizme. Placentárne bunky sa môžu využiť v rôznych liečebných terapiách počas celého života dieťaťa. „V placente sa nachádzajú krvotvorné kmeňové bunky, mezenchymálne kmeňové bunky, amniónové epiteliálne kmeňové bunky, endoteliálne progenitorové bunky, T (bunky) a NK bunky,“ upresňuje odborníčka. Tkanivo placenty je najsľubnejším zdrojom buniek na použitie v bunkovej terapii. Očakáva sa, že do roku 2030 zodpovedné inštitúcie schvália 40-50 nových bunkových terapií.[1]
Placentárne bunky sa môžu využiť v rôznych liečebných terapiách počas celého života dieťaťa.
Placenta sa odoberá a uchováva spolu s pupočníkovou krvou a tkanivom pupočníka. Pri odbere všetkých perinatálnych tkanív získavajú rodičia pre svoje dieťa široké spektrum kmeňových buniek a najrozsiahlejšie liečebné možnosti do budúcna. V placente sa nachádza najširšie spektrum buniek, čo potvrdzuje aj odborníčka: „Práve mezenchymálne bunky získané z tkaniva placenty majú obrovský potenciál pri širokom spektre ochorení, napríklad pri neurodegeneratívnych ochoreniach, akými sú detská mozgová obrna či mozgová mŕtvica. Ďalej pri autoimunitných ochoreniach ako napríklad skleróza multiplex či Crohnova choroba, ale aj pri kardiovaskulárnych, metabolických či gynekologických ochoreniach. Okrem toho je ich využitie možné pri regeneratívnej medicíne, napríklad pri poruchách miechy alebo po mozgovej mŕtvici.“
Bezbolestný a bezpečný odber
Dominika Valent Raffajová nám objasnila aj to, ako prebieha odber perinatálnych tkanív. Proces je úplne bezpečný a bezbolestný. Vykonáva ho pôrodník tesne po pôrode, keď už je dieťa pri matke. „Z pupočníka a z placentárnych žíl sa odoberie pupočníková krv a tiež veľmi dôležité tkanivo pupočníka. Pupočná šnúra sa dôkladne vydezinfikuje fyziologickým roztokom a cca. 20 cm z nej sa uloží do odberovej nádoby. Nakoniec odoberieme placentu. Odoberá sa celý orgán, ktorý sa tiež vydezinfikuje. Všetky tieto perinatálne tkanivá sú bezpečne presunuté do certifikovaného laboratória.“
Perinatálne tkanivá sú následne bezpečne uskladnené v špeciálnych kontajneroch v parách tekutého dusíka s teplotou -180 °C v monitorovanom skladovacom priestore. „Pri týchto podmienkach môžu byť skladované niekoľko desiatok až stoviek rokov bez vplyvu na ich kvalitu. Takto uskladnené tkanivá nemajú dobu exspirácie. Ich využitie pri liečbe je preto možné kedykoľvek počas života dieťaťa – v detstve aj v dospelosti,“ potvrdzuje odborníčka.
Perinatálne tkanivá sú v banke rozdelené a uskladnené vo viacerých vakoch a kryoskúmavkách, aby boli k dispozícií v prípade potreby na viac použití. K uchovaným tkanivám majú prístup iba rodičia dieťaťa, či samotné dieťa.
[1] Quinn, Casey, Colin Young, Jonathan Thomas, and Mark Trusheim. „Estimating the clinical pipeline of cell and gene therapies and their potential economic impact on the US healthcare system.“ Value in Health 22, no. 6 (2019): 621-626.