Placenta tvorí neoddeliteľnú funkčnú jednotku s organizmom matky, plodom, pupočníkom, plodovými obalmi a maternicou. Všetko je to jeden prepojený systém, od ktorého závisí zdravie plodu. Placenta je s dieťaťom spojená pupočníkom a priemerne váži pol kila a má priemer 20 centimetrov. 

Multifunkčný orgán

Tento dôležitý orgán má viacero funkcií. Je to endokrinný orgán, čo znamená, že produkuje a vylučuje hormóny. Tie zvyšujú prietok krvi, zrýchľujú metabolizmus matky či stimulujú rast maternice. Vytváranie hormónov v placente musí byť v súlade s organizmom matky aj plodu, ktorému to zabezpečuje zdravý vývoj. Dôležitosť placenty nám vysvetlila MUDr. Zuzana Ballová: „Plní veľké množstvo funkcií, od transportu živín, kyslíka, látkovej výmeny, predstavuje aj prirodzenú bariéru a má rolu v tvorbe enzýmov a hormónov, ktoré sú nevyhnuté pre správny fyziologický priebeh tehotenstva.“

Zároveň má imunologickú funkciu, keďže ochraňuje plod počas tehotenstva a zabezpečuje aj imunitu novorodenca krátko po pôrode. Filtruje z tela odpadové látky a toxíny, ktoré by mohli byť nebezpečné pre vývoj plodu. 

Placenta je dôvodom hormonálnych zmien

Ranné nevoľnosti, kŕčové žily či zrýchlený metabolizmus. Väčšina žien zažila výrazné zmeny počas tehotenstva, no nie každá vie, že dôvodom je práve placenta. Keďže tento orgán produkuje a vylučuje hormóny, môže za hormonálne zmeny. 

Placenta produkuje dva druhy hormónov: steroidné a peptidové. Obe skupiny hormónov sú rovnako dôležité pri tehotenstve. 

Steroidné hormóny sú:

• progesterón (bráni vzniku predčasného pôrodu)
• estrogény (pomáhajú telo matky pripraviť na dojčenie)

Bunky plodu sa dostávajú k matke

Nielen matka sa delí o svoje bunky s dieťaťom, ale vďaka placente funguje tento prenos aj naopak. Bunky plodu sa môžu dostať do organizmu matky. Lekári a vedci ich našli najmä v chorých a poškodených tkanivách. Bunky plodu tak pomáhali liečiť tkanivá matky. Placenta teda nechráni len dieťa, ale pomáha chrániť aj telo matky. Táto jej funkcia sa prejavuje počas celého tehotenstva až do pôrodu, kedy sa placenta odlúči.

Tretia doba pôrodná

Po pôrode plodu sa úloha placenty v tele matky končí a nastáva takzvaná tretia doba pôrodná. „Je to čas po pôrode plodu, kedy má nastať spontánne odlúčenie - separácia placentárneho tkaniva od toho materského a vypudenie placenty, plodových obalov a pupočníka mimo dutiny maternice,“ opisuje MUDr. Zuzana Ballová.

Dochádza k tomu niekoľko minút po pôrode plodu. 

Pri bežnom pôrode placenty, teda keď nastáva spontánne odlúčenie, môže rodička pociťovať sekundárne kontrakcie. Výnimočné sú prípady, kedy nebola placenta spontánne odlúčená. Dôvodom môže byť porucha vypudenia placenty a celistvosti, napríklad ak má placenta vývojové anomálie. „Sú však aj situácie, kedy je placenta uložená nesprávne - placenta praevia, teda uložená v dolnom segmente maternice a prekrýva pôrodnícku bránku, čo tvorí významnú prekážku v oblasti pôrodného kanála, je rizikom krvácania. V takomto prípade je indikovaný cisársky rez,“ dodáva lekárka. 

Kmeňové bunky placenty majú význam aj po pôrode

Pre vývoj dieťaťa sú nevyhnutné kmeňové bunky placenty. Nielen počas tehotenstva, ale aj krátko po pôrode. Pomáhajú mu vytvoriť imunitu, ktorá pretrváva ešte aj po pôrode keď už dieťa s placentou spojené nie je.

Svoju ochrannú funkciu však môžu plniť aj niekoľko desiatok rokov po narodení dieťaťa. A to prostredníctvom odberu kmeňových buniek placenty a ich uskladneniu. 

Vďaka možnosti uschovať perinatálne tkaniva (pupočníková krv, tkanivo pupočníka a placenta), ktoré obsahujú kmeňové bunky sa vytvárajú širšie možnosti pri liečbe desiatok ochorení. „Sú to tkanivá, ktoré je možné odobrať v čase pôrodu alebo krátko po ňom a dlhodobo uchovať,“ opisuje lekárka Zuzana Ballová.

Dodáva, že bunky tkaniva placenty majú liečebné využitie aj pre matku, otca či iných členov rodiny: „Placenta je komplexný orgán, tvorený veľkým množstvom krvotvorných kmeňových buniek, progenitorových kmeňových buniek, mezenchymálnych kmeňových buniek, trofoblastových kmeňových buniek atď., teda je unikátnym zdrojom bunkových populácií, ktoré vieme využiť najmä v oblasti bunkovej terapie, regeneratívnej medicíny či bioinžinierstve.“

V placente sa nachádzajú: 

• krvotvorné kmeňové bunky
• mezenchymálne kmeňové bunky
• amniónové epiteliálne kmeňové bunky
• endoteliálne progenitorové bundy
• T (bunky) a NK bunky

Bunky placenty majú vlastnosti, vďaka ktorým sú využiteľné na liečenie ochorení. 

Placenta má počas tehotenstva a aj po ňom takú významnú úlohu a natoľko široké spektrum funkcií, že ju môžeme označiť za zázračný orgán.

Aké sú ich výhody?

Krvotvorné bunky sa využívajú pri transplantácii krvotvorných kmeňových buniek hlavne pri onkologických alebo hematologických ochoreniach a tiež pri liečbe imunity či metabolizmu. Transplantácia vlastných buniek môže zachrániť život pacienta. Mezenchymálne kmeňové bunky sa zase využívajú na liečbu autoimunitných a zápalových ochorení. Amniónové epiteliálne kmeňové bunky sú vhodné na bunkové terapie v oblasti oftalmológie a dermatológie. Endoteliálne progenitorové bunky majú schopnosť stimulovať regeneráciu ciev. Liečba T bunkami a NK bunkami je prevratom v hematológii a tieto bunky dokážu ničiť nádorové bunky. 

Naozaj zázračný orgán

Placenta má teda počas tehotenstva a aj po ňom takú významnú úlohu a natoľko široké spektrum funkcií, že ju môžeme označiť za zázračný orgán. Môže liečiť poškodené bunky v tele matky, ochraňuje dieťa počas tehotenstva, ale má potenciál liečiť aj roky po pôrode. Zázračná sila placenty sa však prejavuje len kým je v tele matky a následne po pôrode musí byť odborne spracovaná a skladovaná pri veľmi nízkej teplote v špeciálnom biologickom kontajneri, kde je k dispozícií počas celého života dieťaťa. V opačnom prípade sa z nej po pôrode stáva biologický odpad, pretože svoju funkciu počas tehotenstva už splnila.