Liečba hystérie v dávnych dobách? Utrpenie, bolesť, sexuálna frustrácia a blúdiaca maternica

7 minút čítania

Liečba hystérie v dávnych dobách? Utrpenie, bolesť, sexuálna frustrácia a blúdiaca maternica

7 minút čítania
30.09.2022 12:00
Prečítané menej ako 100x

O tom, že to ľudia s psychickými problémami v skorších dobách nemali ľahké, asi nie je pochýb. Ženy, ktoré lekári označili za hysterky, však zažívali doslova muky. Ako sa liečila hystéria, prečo bola spájaná so sexuálnou dysfunkciou a blúdiacou maternicou a ako dopadli pacientky, ktoré lekári podrobili „zaručenej liečbe“?

Hystéria je psychická porucha, ktorá je charakteristická citovou labilitou, výbušnosťou so sklonmi k egocentrizmu, teatrálnemu a afektovanému chovaniu s emočnými výkyvmi. Pomenovanie hystéria pochádza z gréckeho slova „hystera“, čo znamená maternica.

Prečo je psychická porucha spájaná práve so ženským orgánom? Vysvetlenie nájdeme už v starovekom Egypte a Grécku. Vtedajší lekári mali za to, že nepriaznivé duševné stavy ženy zapríčiňuje posun maternice v tele. Verili, že maternica je akýsi živý tvor, či organizmus, ktorý sa voľne pohybuje v ženskom tele a jej tlak sa prejavuje na správaní ženy. Preto sa maternicu snažili ovplyvňovať vydymovaním, či inhaláciami a nasmerovať ju týmito úkonmi na správne miesto.

Maternica túžiaca po dieťati

V Grécku verili, že nepríjemné prejavy hystérie utlmí materstvo. Napríklad Platón popisuje, že maternica ženy túži po tom, aby plodila deti. Pokiaľ je žena bez muža, blúdi maternica telom a spôsobuje ženám problémy – napríklad zhoršuje dýchanie, či zaťažuje srdce. Staroveký Rím uznával aj mužskú formu hystérie. Tá bola podľa Galéna spôsobená zadržovaním spermií. Dlhú dobu sa verilo teórii (ne)rovnováhy štyroch telesných štiav – žlč, čierna žlč, krv a sliz. Nerovnováha medzi tekutinami bola považovaná za pôvodcu najrôznejších chorôb, mimo iné aj tých duševných.

Aj naďalej sa však verilo, že hystériu ženy spôsobuje jej sexuálna túžba a teda dychtivá a po mužoch lačná maternica. Pokračovalo sa v „liečbe“ vykurovaním maternice, vonnými obkladmi, či jedením odporných a páchnucich bylinných zmesí. To malo často za následok silné zápaly a v niektorých prípadoch dokonca aj stratu plodnosti, či úmrtie ženy.

Diablom posadnuté hysterky

V stredoveku bola ženská hystéria považovaná za znak posadnutosti diablom. Ženy, ktoré mali psychické problémy často skončili na hranici. Hystéria bola považovaná za smrteľný hriech, žena bola buď označená za čarodejnicu alebo bola vyhlásená za obeť urieknutia – v tomto prípade tak podstúpila exorcistické vymetanie diabla, ktoré sa však v mnohom nelíšilo od krutého týrania.

Lepší prístup k ženám nezaznamenal ani ranný novovek. Niektorí lekári verili, že smrteľný krik hystériu odvádza z tela preč. Ženy preto boli mučené a týrané a verilo sa, že im táto „liečba“ pomôže.

Vibrátor pre hysterky

Prelom 19. a 20. storočia zaznamenal nový prístup k liečbe hystérie. Veľkou mierou sa o ňu zaslúžili Sigmund Freud, Carl Gustav Jung či francúzsky neurológ a psychiater Jean-Martin Charcot. Ich cieľom bolo pochopiť príčinu hystérie a nájsť vhodnú liečbu. Aj v tejto dobe však naďalej pokračuje sexuálna stigmatizácia psychicky chorých žien.

Na liečbu bol používaný napríklad ovariálny kompresor. Išlo o špeciálne vyvinutý prístroj, ktorý slúžil na stlačovanie vaječníkov. Výnimkou nebolo ani chirurgické odstránenie vaječníkov, maternice, či dokonca klitorisu, čo malo ukľudniť ženy trpiace hystériou. Keďže sa stále verilo, že hystériu spôsobuje predovšetkým sexuálne napätie, liečili lekári ženy tým, že ich uspokojovali aby sa dosiahnutím orgazmu ukľudnili. Tak uzreli svetlo sveta prvé vibrátory. Predpísaný bol aj prísny kľud na lôžku spojený s prísnou diétou – a to až na niekoľko mesiacov.

Lekári predpokladali, že ženy sú k hystérii oveľa viac náchylnejšie ako muži a majú nižšiu psychickú odolnosť voči najrôznejším šokom a otrasom. O tom, aká škála prejavov je považovaná za prejavy hystérie sa viedli dlhé spory. Často sa tak stávalo, že za hysterky boli označované aj ženy, ktoré sa nejakým spôsobom líšili, či vymykali spoločenským požiadavkám. Teda aj emancipované ženy, ktoré sa nechceli podvoliť diktátu doby, či mužom.

Uvoľnenie pomerov znamenalo koniec hystérie

Počiatok 20. storočia zaznamenal prudký pokles počtu pacientov s hystériou. Ako dôvod je často uvádzané uvoľnenie doby a emancipácia. Zašnurovaná viktoriánska doba bola minulosťou a ženy mohli voľnejšie dýchať. Lekári a vedci urobili veľký krok dopredu v oblasti porozumenia a pochopenia duševných chorôb. Vyšetrovacie a liečebné metódy sa menili a hystéria sa postupne ocitla na periférii záujmov vedcov a postupne vymizla aj zo zoznamu chorôb.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia