Aj keď dnes berieme spodnú bielizeň ako samozrejmú súčasť šatníka a vyraziť si bez nej je pre viaceré z nás nemysliteľné, skôr to bolo úplne bežné, či dokonca žiadúce. Paradoxne to boli práve počestné dámy, pre ktoré bolo bežné chodiť bez nej. Nohavičky totižto boli výsadou neviestok, tanečníc a najrôznejších spoločníčok.

História zahaľovania

Zahaľovanie rozkroku poznáme už z praveku. V minulosti sa ľudia motali do kože, či si z listov vytvárali primitívne bedrové rúška. Zatiaľ čo v staroveku si Egypťanky, či Rimanky intímne partie prekrývali trojuholníkovou látkou, ktorej cípy zavinuli okolo bokov a pretiahli medzi nohami, prsia si ženy dlho nezakrývali vôbec. Až neskôr sa začali zahaľovať do vzdušných tuník. V Rímskej ríši si niektoré ženy začali taktiež omotávať pod prsia pruhy látok, aby prsia držali vzpriamene – vytvorili tak predchodkyne dnešných push-upiek.

Stredovek ,,naostro“

Bez spodnej bielizne sa ľudia zaobišli aj v stredoveku. Za spodnú bielizeň sa totiž vtedy považovala ľanová košeľa, ktorá bola dlhá až po kotníky a chránila telo pred hrubou a pichľavou látkou vrchných šiat. Zároveň chránila šaty pred potom a iným znečistením, nakoľko osobná hygiena nebola v stredoveku veľmi obľúbená. Ešte v 18. storočí panovalo presvedčenie, že slušné ženy nohavičky nenosia – boli preto výsadou prostitútok a tanečníc, nosiť ich však mohli aj slúžky, či staré dámy ako ochranu pred prechladnutím.

Pokiaľ ide o poprsie, od 13. storočia sa začali objavovať prvé šnurovacie korzety. V 16. storočí si ženy obľúbili korzety z veľrybích kostí a aj napriek tomu, že išlo skôr o mučiaci nástroj, korzet si vydobyl takú popularitu, že ženy, ktoré ich nenosili, boli spoločnosťou opovrhované. Ideálom ženskej krásy bol v tej dobe vraj úzky pás o priemere 40 cm.

Storočie pary a prvých nohavičiek

Devätnáste storočie bolo k spodnej bielizni prívetivé. V súvislosti s rozvojom priemyselnej revolúcie a taktiež so vzrastajúcou obľubou krinolín sa na scénu opäť dostávajú nohavičky. Krinolíny boli totižto zradné – pokiaľ sa žena ohla alebo posadila, konštrukcia sukne sa nadvihla a umožnila tak nahliadnuť do miest, ktoré by nemal nikto vidieť. Preto si ženy začali obliekať bavlnené púzdra, ktoré boli spojené iba v páse, nie medzi nohami. Postupne sa v ženskom šatníku usídlili široko strihané nohavice, dlhé ku kolenám, či členkom. Nosili ich však iba dámy z lepšej spoločnosti. Prosté ženy chodili aj naďalej ,,naostro“.

Bielizeň ako ju poznáme

Od 30. rokov 20. storočia sa začali objavovať nohavičky už v podobe ako ich poznáme dnes. Boli však predovšetkým výsadou detí a mladých dievčat. O popularizáciu nohavičiek sa zaslúžila americká tenistka Gussie Moran (1923 – 2013). Tá si v roku 1949 obliekla na turnaj vo Wimbledone krátku tenisovú sukňu a pod ňu čipkované lemované nohavičky. Pre kontroverzné Anglicko to bol šok. Jej "nemravné" vystúpenie dokonca riešil parlament, ale zvyšok sveta jasal.

Od 50. rokov sa spustila sériová výroba nohavičiek a tie začali naberať na popularite. V 60. rokoch sa dokonca objavil trend jednorazových papierových nohavičiek. Veľké nadšenie ale nezožal, a tak skoro upadol do zabudnutia. Najväčší rozkvet spodnej bielizne znamenali 80. roky 20. storočia, kedy sa začali nohavičky radikálne zmenšovať, skracovať a zdobiť. V 90. rokoch sa objavili aj obľúbené tangá a spodná bielizeň sa začala zviditeľňovať. Zatiaľ čo doposiaľ mali byť nohavičky ukryté pod oblečením, v tomto desaťročí začali módni návrhári Versace alebo Dolce & Gabbana presadzovať nohavičky s vysokým pásom pod priehľadnými vzormi oblečenia.

Podprsenky

Prvú modernú podprsenku si nechala v roku 1893 patentovať Američanka českého pôvodu Maria Tucek. Svoj vynález pomenovala prsná podpera (breastsupporter) a išlo o podprsenku s ramienkami a zapínaním na háčiky. Veľkej obľuby sa však nedočkala. Na svoj veľký triumf podprsenka čakala až do roku 1913, kedy si Američanka Mary Phelps Jacob obliekla na ples namiesto korzetu iba dve trojuholníkové vreckovky zviazané stuhou. Prvú podprsenku s rôznymi veľkosťami košíkov uviedli na trh v roku 1928 William a Ida Rosenthalovci. V roku 1938 sa objavili prvé podprsenky s kosticami – s oceľovými drôtikmi v spodnom okraji košíkov. 

Prevratným míľnikom v histórii podprseniek sa stal rok 1943, kedy režisér Howard Hughes vytvoril pre herečku Jane Russell, ktorá zažiarila v jeho snímke Psanec (1948), prvú push-up podprsenku. Najväčší boom podprseniek nastal až po druhej svetovej vojne a podprsenky sa natrvalo usídlili v šatníku každej ženy. Prvá podprsenka s vypchávkami sa objavila v roku 1947 a o rok neskôr uzrela svetlo sveta aj skutočná push-up podprsenka ako ju poznáme dnes.