Dodržiavanie sľubov

„Nepoznám návod na to, ako pripraviť dieťa na vstup do škôlky, ale rozumiem o čo ide. Ide primárne o odlúčenie. Dieťa môže mať pocit ohrozenia, neistoty, odmietnutia aj strach zo straty istoty, bezpečia alebo prijatia. Už u trojročného dieťaťa môžeme vytvárať pocit istoty tým, že splníme to, čo hovoríme a sľubujeme,“ hovorí detská psychologička Gabriela Cviková a dodáva aj príklad:

 - Teraz počkaj, telefonujem, keď skončím budeme sa spolu hrať.

- Keď sa poobede zobudíš, pôjdeme na ihrisko.

„Sľuby bezprostredné a pochopiteľné treba bezvýhradne splniť! Ide o pestovanie dôvery v sľúbené. Pri vstupe do škôlky, ak je dieťa zvyknuté na to, že čo sa povie, sa vždy splní, je odolnejšie voči stresu zo zmeny. Veta – mama, ocko alebo babka pre teba príde, keď sa naobeduješ - je ako maják, podľa ktorého sa dieťa orientuje. Sľuby preto vždy dodržte!" Pripomína Gabriela Cviková.

Veta – mama, ocko alebo babka pre teba príde, keď sa naobeduješ - je ako maják, podľa ktorého sa dieťa orientuje.

Detská psychologička vysvetľuje základné indikátory, kedy je trojročné dieťa zrelé na škôlku. Každý rodič by mal podľa odborníčky dôverovať pediatrovi a riadiť sa jeho názorom. Dodáva, že niekedy sa otázka zrelosti týka aj rodičov, nie len detí.

1. Vzrast dieťaťa

Podľa pediatra sa dobre vyvíja, má primeranú výšku a váhu, nie je často choré, netrpí chronickým ochorením - názor pediatra je dôležitý a preto je vhodné ho rešpektovať.

2. Hrubá motorika

Dieťa je pohyblivé, reguluje svoje pohyby, vie chodiť po schodoch, je schopné samoobslužných úkonov - čiastočne sa oblečie, vyzlečie, obuje si topánky, papuče, vie jesť lyžicou, pije z pohára...

3. Hygienické návyky

Nepotrebuje plienky, reguluje svoje vylučovanie, vie si umyť a utrieť ruky, vie používať zubnú kefku.

4. Jemná motorika

Manipuluje s hračkami, so stavebnicou...

5. Komunikácia

Rozumie reči a vie adekvátne reagovať, je schopné spolupracovať s dospelou osobou. Reaguje na jednoduché pokyny, udrží očný kontakt, vie rytmizovať a napodobňovať jednoduché pohyby. Reč je vo vývoji, nemusí byť úplne čistá. Je však dobré, ak je zrozumiteľná.

Je dôležité, aby dieťa reagovalo na pokyny dospelého a bolo schopné do určitej miery spolupracovať.

6. Sociabilita

Znamená to, že dieťa je schopné oddeliť sa od matky, otca a tráviť pokojne čas s inou osobou. Aj keby sa malo jednať trebárs len o pol hodinu. Psychologička ešte dodáva, že sociálny kontakt s deťmi je na štartovacej čiare. Deti sa ho ešte len učia: „Deti, ktoré majú súrodencov, majú viac skúsenosti. Záleží však aj od povahy dieťaťa, do akej miery potrebuje sociálny kontakt a akou formou túto potrebu napĺňa," vysvetľuje.

Adaptačný proces

Strach z neznámeho, cudzie prostredie a prirodzená neistota dieťaťa sú dôvody počiatočného plaču. Adaptačný proces by sa preto rozhodne nemal podceňovať. „Dobre odvedená adaptácia je predpokladom dobrej schopnosti adaptovať sa na školu v neskoršom veku,“ upozorňuje detská psychologička a odporúča nasledovný postup:

1. týždeň

Dieťa je v triede počas voľnej hry, mama je s ním v triede, sedí blízko dverí, dieťa nedesiatuje, nejde s deťmi na dvor. Matka nezasahuje do procesov v triede, keď dieťa príde k nej, odvedie ho k učiteľke, aby sa zapojilo do procesu hry. K tomu jednoducho okomentuje situáciu: „Prišli sme sa pozrieť , ako to v škôlke vyzerá, čo sa v škôlke robí.“ Nič viac.

2. týždeň

Dieťa je v triede počas voľnej hry a pri činnostiach. Mama nie je v triede, ale sedí na chodbe pri pootvorených dverách. Dieťa ju vidí a môže za ňou vybehnúť z triedy. Potom ho matka odvedie naspäť do triedy. Odchádzajú vtedy, keď sa deti chystajú von.

3. týždeň

Dieťa je v triede, hrá sa, pozoruje a spolupracuje s učiteľkou. Matka sedí na chodbe, dvere sú zatvorené, dieťa sa môže presvedčiť, či je tam. Mama ho vždy odvedie do triedy a dvere zatvorí. Dieťa môže desiatovať a spolu s deťmi sa obliekať, prezúvať, potom odchádza s mamou domov.

4. týždeň

Dieťa je v triede počas hry, zamestnania, desiatuje s deťmi. Mama je mimo areál škôlky, ale príde pre dieťa v presne stanovenom čase. Je veľmi dôležité, aby ste dodržali presne to, čo dieťaťu poviete. Napríklad: „Prídem pre teba a pôjdeme domov, keď skončí desiata a deti sa budú chystať na prechádzku..." Ak je dieťa zaujaté činnosťou na dvore, je vhodné ostať a nechať dieťa sa pohrať.

Pozor na tieto reakcie

Gabriela Cviková ešte upozorňuje, že v niektorých prípadoch sa môže stať, že ani trojročné dieťa ešte nie je zrelé a pripravené na škôlku. „Keď sa dieťa nevie adaptovať na materskú školu, niekoľko týždňov alebo aj mesiacov plače, opakujú sa u neho choroby - hrdlo, kašeľ, bolesti brucha, problémy s vyprázdňovaním, alebo sa vyskytlo nočné pomočovanie, zajakávanie, nechutenstvo do jedla, apatia, nespavosť, vznetlivosť, vnímajte to ako signál tela, že je priskoro na návštevu škôlky a hľadajte iné riešenie.“

... a mama je pripravená?

V niektorých prípadoch sa otázka zrelosti týka aj mamičiek. Aj ony totiž musia zvládnuť a prijať odlúčenie a dokázať svoje dieťa zveriť do starostlivosti cudzím ľuďom. Aj odborníci sa zhodujú v názore, že keď je so zmenou stotožnená mama, dieťa je na tom rovnako.

Ako zistíte, že ste zrelí rodičia?

Základom je emocionálna stabilita. Aby sme lepšie pochopili kontext, spýtali sme sa detskej psychologičky na všetky súvislosti spojené so vstupom do materskej školy. Je to rovnako veľká udalosť pre dieťa ako aj pre rodičov. „Zrelí rodičia prijali a rozumne spracovali fakt, že dieťa bude časť dňa tráviť v kolektíve detí s dospelými, ktorí sú mu spočiatku cudzí, neznámi. Nemajú výčitky svedomia, že opúšťajú svoje dieťa. Neľutujú dieťa, že sa bude musieť prispôsobovať. Neľutujú seba, že so svojim dieťaťom budú tráviť menej času. Nespochybňujú kvality učiteliek a personálu škôlky,“ vysvetľuje rodičovskú zrelosť Gabriela Cviková.

Ak sú rodičia pripravení na zmenu, pomáhajú svojmu dieťaťu s adaptáciou na nové. Opakovane sa potvrdilo, že rodičia, ktorí nemajú inú voľbu, ale musia nastúpiť do zamestnania dávajú dieťaťu jasne najavo, hoci aj neverbálne, že zmena je nutná a vstup do materskej školy je jej samozrejmou súčasťou.