Pôrod je obrovským zásahom do ženského tela. Je s ním spojených množstvo rizík, a to bez rozdielu na to, či ste tehotenstvo absolvovali ako riziková pacientka alebo nie. O rizikách pôrodu sa hovorí málo, ešte menej sa však stretávame s informáciami o ranách, následkoch a rizikách, ktoré na matku číhajú v prvých týždňoch a mesiacoch po pôrode. V nejednom prípade ide pritom o následky zasahujúce najmä do psychiky čerstvej matky, ktorej naštrbený stav sa automaticky preklápa aj do správania a nepohody novorodenca. Aj to je dôvod, prečo by matka mala o svojich popôrodných stavoch vedieť čo najviac. Chráni tým totiž nielen seba, ale aj svoje dieťa, ktoré je na ňu spočiatku absolútne naviazané.
O ktorých nástrahách vám teda pred pôrodom povedia len veľmi málo?
Hemoroidy
Hemoroidy sú civilizačným ochorením, ktoré vzniká ako dôsledok pôsobenia dlhodobo zvýšeného vnútrobrušného tlaku. Podľa chirurgičky Zuzany Mesárošovej môže byť dôvod vzniku tlaku rôzny, v dôsledku čoho týmto ochorením netrpia len ženy, ale aj muži. Jedným z častých príčin je však práve gravidita a tlak, ktorý počas pôrodu vzniká v oblasti konečníka.
Žena, ktorá hemoroidmi trpí už pred pôrodom, logicky chápe a očakáva, že sa ich stav môže počas pôrodu zhoršiť. Ak tento problém pozná, vie sa naň vopred pripraviť aj bez upozornenia odborníka. Vznik, prípadne zhoršenie stavu hemoroidov totiž vieme zmierniť napríklad jednoduchou zmenou životného štýlu. „Mimoriadne dôležitý je dostatočný prísun vlákniny. Vyhýbať sa treba korenistým jedlám a dlhému sedeniu – vrátane dlhého vysedávania na toalete. Potrebná je tiež prirodzená podpora mäkkej stolice a dostatočný pohyb. Takýmto prístupom vieme nielen eliminovať vznik, ale aj zmierniť príznaky hemoroidov,“ hovorí Mesárošová.
Okrem preventívnych krokov, ktoré vie informovaná budúca mamička podniknúť ešte pred samotným pôrodom, treba myslieť aj na zásoby potrebných liečiv, ktoré v prípade bolestivých hemoroidov pomáhajú ako prvá pomoc. „Na uvoľnenie bolesti sa pri hemoroidoch odporúčajú rôzne voľnopredajné čípky či iné liečivá. Niekedy však stačí, ak na bolestivé miesto priložíte kocku ľadu či aplikujete kúpele z dubovej kôry, ktoré stiahnu cievy a utlmia bolesť,“ uvádza Mesárošová.
Ako to však dopadne v prípade mamičky, ktorá tento typ bolesti nikdy nezažila, hemoroidmi netrpí a tento zdravotný problém až do pôrodu nikdy neriešila?
Hneď prvým problémom je, že neskúsená mamička spočiatku nevie tento typ bolesti ani len identifikovať. Nevie, v čom je problém, a nevie ani to, ako ho riešiť. V prípade, že ju odborník neupozorní, že tento problém môže nastať, je viac než pravdepodobné, že nebude mať v domácej výbave ani liečivá potrebné na zmiernenie bolesti. Neinformovanosť jej v tomto prípade spôsobí zbytočný stres, ktorý, ak nepominie, môže vyústiť až do straty mlieka, ktorej sa mnoho mamičiek vyslovene obáva.
Šestonedelie
Ak by sme sa ktorejkoľvek budúcej mamičky opýtali, čo si predstavuje pod obdobím šestonedelia, najčastejšou odpoveďou by zrejme bola šesťtýždňová menštruácia. Povrchné? Trochu. Šestonedelie totiž nie je len o 6 týždňovom krvácaní. Dôvod tejto povrchnosti však opäť spočíva v nedostatočnej informovanosti prvorodičiek. Obdobie šestonedelia je totiž obdobím mnohých zmien a šesť týždňové krvácanie, ktoré, mimochodom, už po 10 dňoch má skôr bielu až žltú farbu, je v konečnom dôsledku asi najľahšie zvládnuteľným sprievodným javom.
Šestonedelie je obdobím, počas ktorého si ženské telo postupne prechádza viacerými fyziologickými zmenami vracajúcimi ho do stavu, v akom bolo pred pôrodom. Sprevádzané je krvácaním a sťahovaním maternice, ktoré bolesťou neraz pripomína samotné kontrakcie. Uzatvára sa krčok maternice, na stenách vagíny sa znovu tvoria slizničné záhyby a upravujú sa aj svaly panvového dna. Do (takmer) pôvodného stavu sa vracia aj opuchnutý a pomliaždený mechúr, ktorý spolu s ranami na vonkajších genitáliách spôsobuje nepríjemnú bolesť pri močení. Samostatnou kategóriou sú popôrodné poranenia, ktorých rozsah závisí od náročnosti a celkového priebehu pôrodu. Okrem toho sa v tele matky rozbieha laktácia, čo spôsobuje napätie, citlivosť a bolestivosť prsníkov. Typická je tiež vyššia náchylnosť na rôzne typy infekcií a hlavne nestálosť hormónov, ktorá môže spôsobiť neovládateľné stavy pocitov zlyhania a následného zúfalstva. Koniec koncov – nový človek, ktorého ste priviedli na svet, je od vás zrazu absolútne závislý, a vám nikto nedal návod na to, ako sa k tomu adekvátne postaviť. Aj preto môže byť šestonedelie náročnejšie nie z fyzického, ale najmä z psychického hľadiska.
Už pred pôrodom by preto odborníci mali matku na šestonedelie pripravovať ako na obdobie plné zmien a najmä zvykania si na ne. Uprataný byt, ustlané postele, uložená bielizeň, navarené jedlo ani utužovanie vzťahov s rodinou a priateľmi v tomto okamihu nehrá žiadnu rolu. Všetko toto sú veci, s ktorými vám má pomáhať partner. Pretože napriek tomu, ako sebecky to znie, šestonedelie je len o vás, vašom dieťati a pute, ktoré si medzi sebou vytvoríte. Avšak na to, aby to budúce mamičky pochopili, im to najskôr musí niekto povedať a vysvetliť.
Popôrodná depresia
Extrémne vážnym problémom, ktorý vás ako matku môže po pôrode postihnúť, je popôrodná depresia, ktorou po pôrode podľa výskumov (Bass, 2018) trpí 13-20 % žien. Ide teda o značne rozšírený fenomén, ktorý je rizikový najmä pre prvorodičky. „Medzi prvé príznaky popôrodnej depresie patrí skleslá, nezlepšujúca sa nálada bez pozitívnych výkyvov. Matka má tendenciu sa postupne uzatvárať a izolovať, pričom často trpí pocitom slabého, resp. žiadneho „spojenia s bábätkom“. Znižuje sa jej chuť do jedla alebo sa jedlom, naopak, prejedá. Má kolísavý, nestály spánok a jej myšlienky sa týkajú obáv typu, „nie som dobrá matka“. Prítomné sú aj pocity hanby, neschopnosti a nízkej hodnoty, ku ktorým sa môže pridružovať aj nepokoj, beznádej, intenzívna iritabilita, hnev či výrazná úzkosť. U matiek trpiacich popôrodnou depresiou môže byť tiež narušená koncentrácia pozornosti, pričom najzávažnejšie príznaky môžu vyústiť až do myšlienok týkajúcich sa ublíženiu sebe alebo bábätku či opakujúcich sa myšlienok na smrť alebo samovraždu,“ vysvetľuje klinická psychologička a psychoterapeutka Kristína Kotrčová.
Riziko, že obdobie po pôrode vyústi do tak závažného problému, akým je popôrodná depresia, sa pritom podľa Kotrčovej netýka len žien, ktoré už mali diagnostikovanú psychiatrickú poruchu alebo sa s niektorým typom depresívnej poruchy stretli v rodine. Rizikovými sú aj čerstvé matky, ktoré majú tendencia reagovať intenzívnymi výkyvmi nálad počas predmenštruačného syndrómu.
Aj o týchto témach, hoci nie dvakrát príjemných, by preto mamičky mali počuť ešte pred pôrodom. Majú na to totiž právo! Obzvlášť dnes, v dobe, keď ženy viac než kedykoľvek predtým charakterizuje tendencia veriť, že všetko zvládnu samé, je dôležité pripomínať im, že nie je hanbou poprosiť o pomoc v momente, keď sú zúfalé, ubolené a nevedia, ako ďalej, a že práve partner a naši blízki sú tu na to, aby nám pomohli. „Pacientke pomáha podpora od okolia, kontakt s inými matkami, dostatok spánku, pohybová aktivita a vytvorenie si priestoru v harmonograme na napĺňanie vlastných potrieb,“ hovorí Kotrčová.
Dôležité však je, aby budúce mamičky vedeli aj to, že všetko toto platí aj obojstranne. Podľa Kotrčovej môžu totiž depresiou a popôrodnou depresiou trpieť aj muži. „Mužská depresia však vykazuje iný profil – muži menej ukazujú vonkajšie prejavy emócií ako napr. plač, no zároveň sú u nich viac prítomné výbuchy hnevu, impulzívne alebo riskantné správanie, vrátane nadmerného užívania alkoholu, podráždenosť a fyzické príznaky ako sú bolesti hlavy, svalov, žalúdka alebo problémy s trávením.“ Aj preto je mimoriadne dôležité, aby ste sa ako partneri chránili a navzájom podporovali. Nikdy totiž neviete, kedy to ten druhý bude najviac potrebovať.