Chrípková sezóna v plnom prúde

S príchodom jesene sa na Slovensku tradične začína aj chrípková sezóna, ktorá obvykle nastáva od 40. kalendárneho týždňa v roku. V tomto období sa zvyšuje výskyt respiračných ochorení ako sú prechladnutie a chrípka. Aktuálne údaje Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZSR) jasne naznačujú, že chrípková sezóna je už v plnom prúde. V 43. týždni bolo hlásených 49 909 akútnych respiračných ochorení, pričom najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji a najnižšia v Trenčianskom. Najčastejšie šlo o pacientov vo veku 0 až 5 rokov. Ochorenia hlásilo 56 % všeobecných lekárov pre deti a dorast a 44 % všeobecných lekárov pre dospelých. Ako chrípka a jej podobné ochorenia bolo hlásených 5 539 ochorení.

Oproti minulému roku je výskyt respiračných ochorení častejší, čo sa ukazuje na počte hlásených ochorení. V rovnakom čase bolo počas minuloročnej chrípkovej sezóny hlásených približne o 6-tisíc menej pacientov (43 954). Uzavretých bolo 22 výchovno-vzdelávacích zariadení, pričom tento rok je prerušené vzdelávanie hlásené v 23 zariadeniach.

Virologické laboratória úradov verejného zdravotníctva od začiatku chrípkovej sezóny vyšetrili 120 vzoriek, z čoho 23 bolo pozitívnych na vírus SARS-CoV-2. V roku 2023 ich v tomto čase bolo 53.

Čo je vlastne chrípka?

Chrípka, odborne nazývaná influenza, je akútne vírusové ochorenie dýchacích ciest, ktoré spôsobuje vírus zo skupiny RNA. Existujú tri základné typy chrípkových vírusov – A, B a C, čo znamená, že počas jedného roka môžete mať chrípku aj viackrát a vždy ju môžu spôsobiť iné vírusy. Všetky tri skupiny sa neustále menia a mutujú, čo je dôvodom každoročnej „sezónnej chrípky“. Okrem sezónnej chrípky však existuje aj „pandemická chrípka“, ktorá nastáva v momente, kedy sa určitá forma chrípky rozšíri po celom svete a za krátky čas postihne veľké množstvo osôb. V praxi sa však stretávame aj s „chrípkovou epidémiou,“ ktorá označuje situáciu, keď chrípka postihne viac ľudí na určitom území v danom období, ako je bežné.

Chrípka v praxi

Chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša vzduchom kvapôčkovou formou – najmä pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Nebezpečenstvo nákazy sa však začína ešte predtým, než sa začnú prejavovať príznaky. Človek s chrípkou je infekčný už 24 hodín pred samotným prepuknutím prvých príznakov. Svojej okolie však môže nakaziť aj počas ďalších 4 až 5 dní. Okrem toho, vírus dokáže prežiť niekoľko hodín aj na povrchoch ako sú kľučky, stoly alebo mobilné telefóny.

Nástup chrípky je rýchly. Z bežného dňa sa tak v priebehu niekoľkých hodín môže stať boj so symptómami. Obyčajne sa chrípka začína horúčkou nad 39°C a bolesťou hlavy. Postupne sa pridávajú aj bolesti kĺbov a svalov, ale aj pocit veľkej únavy. Na štvrtý deň horúčka zvyčajne klesá a zmierňujú sa aj ostatné príznaky. Bolesť hrdla či nádcha sa však pri chrípke objaviť vôbec nemusia, naopak, pokašliavanie a únava môže po chrípke trvať aj ďalší týždeň.

Chrípka či nachladnutie?

Hoci chrípka aj nachladnutie patria medzi vírusové ochorenia, ide o dve odlišné choroby spôsobené rozličnými vírusmi. Chrípka je omnoho závažnejším a intenzívnejším ochorením, ktoré môže spôsobiť komplikácie – zápal pľúc, dutín, priedušiek, či dokonca ochorenie mozgových blán, najmä ohrozeným skupinám ako sú seniori, diabetici či ľudia s oslabenou obranyschopnosťou. Naopak, nachladnutie zvyčajne komplikácie nespôsobuje. Od chrípky sa odlišuje tiež tým, že:

• nástup príznakov nie je taký búrlivý,
• bolesť hlavy i svalov je výrazne menšia,
• teplota je zvýšená len do 38°C,
• vyskytuje sa bolesť hrdla, nádcha a kýchanie.

Ako s chrípkou bojovať?

Keďže na chrípku neexistuje konkrétny liek, jej liečba je zameraná predovšetkým na zmiernenie príznakov a podporu tela v boji proti vírusu. Kľúčový je odpočinok, dostatočný príjem tekutín, vitamíny a v prípade potreby aj prírodné prostriedky ako zázvorový čaj či med na upokojenie hrdla. „Pre rizikové skupiny alebo pri ťažších prípadoch sa odporúčajú antivirotiká. Antibiotiká sa v liečbe vírusových infekcií nepoužívajú, predpisujú sa len pri tzv. sekundárnych baktériových infekciách. V liečbe chrípky môžu antibiotiká skôr uškodiť,“ hovorí MUDr. Marek Pytliak.

Na zníženie horúčky a bolesti sa odporúča užívať voľnopredajné lieky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu. „Paracetamol je účinný pri zmiernení bolesti a znížení horúčky. Nemá však protizápalové účinky. Na druhej strane, ibuprofén má protizápalové, analgetické a antipyretické účinky, ale môže byť ťažší pre žalúdok,“ vysvetľuje MUDr. Marek Pytliak. Zároveň objasňuje, že dobrým bojovníkom proti bolestiam sú aj lieky s obsahom kyseliny acetylsalicylovej. „Kyselina acetylsalicylová je veľmi efektívna pri bolesti, zápale a znižovaní horúčky. Má aj antikoagulačné účinky, čo znižuje riziko trombóz.“ K ním patrí napríklad Acylpyrín, Acifein, Aspirín, Anopyrín a iné.

Ako sa vyhnúť chrípke?

Základným krokom je prevencia. Najúčinnejším spôsobom ochrany je každoročné očkovanie, ktoré výrazne znižuje riziko nákazy a zmierňuje priebeh choroby. Okrem očkovania je dôležité dbať na pravidelnú hygienu – umývanie rúk mydlom, používanie dezinfekčných prostriedkov a vyhýbanie sa dotyku tváre, najmä očí, nosa a úst. Riziko ochorenia tiež znižuje dopĺňanie vitamínov C, D, zinku, selénu či beta-glukánov. Podľa MUDr. Mareka Pytliaka dôležitú úlohu zohráva aj pestrá strava, pohyb na čerstvom vzduchu či otužovanie, a najmä - vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými osobami.  

„Ak sa objavia ťažké príznaky ako dychové ťažkosti, vysoká horúčka, ktorá neklesá ani po opakovanom podaní liekov proti horúčke (antipyretík), alebo v prítomnosti závažného chronického ochorenia, pri ťažšom priebehu chrípky v tehotenstve a pod. je odporúčané vyhľadať odborníka,“ uzatvára lekár.