Šikana: Ako vychovávať, aby sa násilie nedialo? Dieťa potrebuje byť bezpodmienečne prijaté a milované

10 minút čítania

Šikana: Ako vychovávať, aby sa násilie nedialo? Dieťa potrebuje byť bezpodmienečne prijaté a milované

10 minút čítania
05.10.2022 12:00
Prečítané menej ako 100x

Pred pár týždňami sa začal nový školský rok. Veľa detí sa na spolužiakov teší a nevie sa dočkať spoločných vylomenín. Ale približne každé šieste dieťa kráča k bráne školy so strachom.

Šikana – slovo, ktoré už na prvé počutie znie veľmi negatívne. Viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer každý šiesty žiak bol obeťou šikanovania. O tom, ako môžeme výchovou predísť šikane sme sa rozprávali s detskou psychologičkou Petrou Arslan Šinkovou, ktorá je spoluautorkou a odbornou garantkou projektu odpisemeti.sk., ktorý deťom ponúka 24/7 pomoc formou bezplatného telefonátu, emailom alebo prostredníctvom četu.

S rešpektom začnite doma

Keďže šikanu môžu zažívať deti už v škôlke, začneme od tých najmenších, ktorí si nedokážu vyhľadať stránky ani články o šikane a nepustia si podcast na danú tému. „Je dôležité deti učiť už od útleho detstva, aby vedeli povedať nie, aby dali najavo, keď im niečo nie je príjemné. Dosiahneme to tak, že nebudeme dieťa nútiť, budeme rešpektovať jeho hranice. Zároveň je potrebné viesť deti ale aj k tomu, aby rešpektovali hranice druhých. Veľa sa s deťmi rozprávajme, buďme tu pre ne, aby sa nám dokázali zdôveriť,“ hovorí na úvod detská psychologička Petra Arslan Šinková. V útlom veku môžu deti zažívať násilie doma, nemajú dostatok empatie či pozornosti. „Ďalších dôvodov prečo šikanujú môže byť viac a tieto deti potrebujú tiež pomoc. Stretla som sa aj s tým, že dieťa zažívalo šikanovanie ako 5 ročné a keď malo 6 rokov tak v inej materskej škole šikanovalo ono.“

Výchovou proti šikane

Na jednej strane sú rodičia šikanovaných detí a na druhej rodičia detí, ktoré šikanujú. V oboch prípadoch sa však pod správanie detí podpisuje výchova. Tak kde nastala chyba? „Vo výchove je predovšetkým potrebné klásť dôraz na rozvoj emocionálnej inteligencie a empatie u detí. Pomôcť dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, viesť deti k vzájomnému rešpektu a tolerancii. Nelámať osobnosť dieťaťa, poskytovať dieťaťu hranice a pravidlá, ktoré mu dávajú pocit istoty a bezpečia. Zároveň je potrebné zo strany rodičov bezpodmienečné prijatie a láska, ktoré sú základom zdravého sebavedomia. Základom zdravého sebavedomia dieťaťa je bezpečná vzťahová väzba s rodičom,“ dodáva na záver detská psychologička Petra Arslan Šinková. 

Ako viem, že správanie môjho dieťaťa je vlastne prosba o pomoc?

Najmä väčšie deti majú problém priznať, že im niekto ubližuje. Majú strach, hanbia sa a tak to, že niečo nie je v poriadku môžu dávajú najavo zmenou správania. Odborníčka upozorňuje, že rodičia by mali zbystriť pozornosť pri akýchkoľvek zmenách prejavu, pretože môžu znamenať volanie o pomoc „Niektoré deti sú mrzutejšie, začnú byť náladové, môžu mať zrazu neadekvátne výbuchy hnevu, reagujú plačom, iné deti sa zas uzatvárajú do seba a strácajú záujem o veci, ktoré ich bavili. Môže nastať problém so spánkom, s chuťou do jedla a rapídne sa zhoršia jeho výsledky v škole. Vyhýba sa škole, nachádza rôzne výhovorky, aby do školy nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť do vážnych psychických problémov,“ vysvetľuje odborníčka. V tomto prípade je najvyšší čas poslúchnuť rodičovskú intuíciu a nenechať sa dieťaťom odbiť. Naďalej si všímať správanie a komunikovať, vyhľadať odborníka. „Rodič musí vždy brať dieťa vážne, aj keby sa mu zdalo, že ide o banalitu. Nikdy dieťa neodmietnuť ale vypočuť ho.“

Kde sú hranice

Bežné doťahovanie medzi deťmi je súčasťou dynamiky vzťahov medzi deťmi v kolektíve. Ale rodič by mal viesť dieťa k tomu, že vtipkovanie alebo doťahovanie nie je v poriadku vtedy, pokiaľ je to druhému nepríjemné alebo mu to ubližuje.

Šikana sa deje vtedy, ak robíme druhému cielene to, čo mu ubližuje a obeť nie je schopná alebo sa z nejakých dôvodov nevie brániť. Zvyčajne ide o prevahu fyzických alebo psychických síl.

Kto je obeť

Obeťou sa stáva dieťa, ktoré sa z nejakého dôvodu nemôže alebo nie je schopné brániť. Častejšie to býva dieťa, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných napríklad výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením a podobne. Alebo má nejaký handicap - telesný, problém s rečou... No môže to byť aj dieťa, ktoré v niečom vyniká, napríklad v učení alebo športe a agresor chce mať navrch. Častejšie deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté sa nevedia brániť a stávajú sa ľahším cieľom agresora.

Kto je agresor

Agresorom sa stávajú aj deti, ktoré samé boli obeťami šikany. Niekedy majú príliš autoritatívnych a tvrdých rodičov alebo naopak rodičov, ktorí sa o nich nezaujímajú a tieto deti sa nevedia vcítiť do pocitov toho druhého. Niekedy i napriek snahe a záujmu rodičia dieťa nemá dostatočne rozvinuté sociálne zručnosti.  Útočníkovi často ide o pozornosť, chce mať pocit prevahy, dokazuje si svoju moc alebo pozíciu v triede. Niekedy agresor v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych vzťahov. 

Neberte spravodlivosť do svojich rúk

Podľa odborníčky nemôžeme očakávať, že dieťa šikanu zvládne samé. „Dôležitá je aj psychologická pomoc a poradenstvo pre obeť, agresora a ich rodičov. Nevyhnutná je práca s triedou v kolektíve. Pretože v triede s takzvaným. zdravým jadrom šikana nemá šancu. Keď sa dieťa zdôverí rodičovi, je dôležité ho brať vážne a dohodnúť sa spoločne na ďalších krokoch.“

Určite nie je vhodné zájsť osobne za agresorom, aj útočník je dieťa a rodič by ho nemal konfrontovať. Taktiež by rodič nemal očakávať, že si dieťa vyrieši situáciu samotné. Potrebuje pomoc dospelého.

Dôležité je, aby rodič reagoval pokojne, aj keď je to v tej chvíli pre rodiča náročné.Najskôr dieťa treba vypočuť, nechať rozprávať, až potom mu kládol otázky. Rodič by sa mal dohodnúť s dieťaťom na ďalších krokoch. Porozprávať sa s ním na koho sa obrátia, či na pani učiteľku, riaditeľku alebo na školského psychológa. Dôležité je komunikovať o ďalšom postupe aj s dieťaťom.

Trpia aj rodičia agresora

Šikana má veľmi negatívny dopad na obe strany a ich rodiny. Mnohokrát rodičia prežívajú rovnaké pocity - hanba, pocit zlyhania, sklamanie.. “Pre rodiča je veľmi náročné priznať si, že moje dieťa ubližuje niekomu inému. Je potrebné obrátiť sa na odborníka, ktorý rodine aj dieťaťu pomôže riešiť situáciu a poskytne dieťaťu psychoterapiu a rodine poradenstvo. Dôvody takéhoto správania môžu byť rôzne, je nutné zamerať sa aj na príčiny a rozvíjať emocionálnu inteligenciu a sociálne zručnosti u detí,“ radí odborníčka.

Nesnažte sa tváriť, že sa to nedeje a ospravedlňovať správanie dieťaťa. Zároveň dieťa neodcudzujte, potrebuje Vás viac ako kedykoľvek predtým. Stojte pri ňom a obráťte sa na odbornú pomoc.

Dôležité je uvedomiť si, že aj dieťa, ktoré šikanuje, potrebuje odbornú pomoc a podporu rodičov. A hlavne lásku rodiča a to, aby pri ňom stál aj keď sa správa nevhodne a usmernil jeho správanie.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia