Tá opisuje komplexy spojené s odhaľovaním tela ako „problém vyvstávajúci z predošlého zranenia, z poškodenia sebavedomia a sebaistoty počas vývoja, ako aj z rôznych individuálnych tém človeka ako sú traumy, šikana, vysmievanie, kritizovanie a upozorňovanie na nedostatky. Nejde ani tak o strach z výsmechu, ale skôr o pocit nedostatočnosti, ktorý osoba v danej chvíli nedokáže prekonať." 

Predtým, než sa dostaneme k tomu, ako zatočiť so strachom a vy sa nebudete môcť dočkať kedy presurfujete web kvôli najnovším plavkám, pozrieme sa na možný pôvod tohto problému. 

Rodinné zázemie

Podstatným faktorom je životný príbeh jednotlivca a jeho vývoj. „Prvé problémy sa objavujú v rodine a v jej prístupe k posilňovaniu alebo neposilňovaniu sebavedomia a sebaprezentácie počas výchovy dieťaťa,“ hovorí odborníčka. Pri nesprávnej výchove sa môže vyskytnúť tzv. „zážitok zranenia“. K tomu dochádza napríklad v prípade, že sa rodičia prehnane zameriavajú na kritiku, ktorá sa nemusí výhradne týkať tela. Stačí, ak majú prehnané nároky na výkon dieťaťa, na jeho vzhľad či dodržiavanie určitých štandardov. 

Dôležité je tiež zohľadniť rolu otca a matky. Mužská rola má vo vývoji dievčaťa budovať a posilňovať sebavedomie. Matka ovplyvňuje dcéru prístupom k svojmu vlastnému telu a k ženským témam. Určuje to, ako sa bude dievča cítiť a formuje jej osobný postoj k vlastnému telu v budúcnosti. „Niektoré matky sú príliš náročné a úzkostné na svoje telo. V prípade, že je ich dcéra geneticky inak disponovaná, vyvíja sa individuálny problém, kedy dcéra trpí ak ju matka prehnane porovnáva, tlačí k lepšiemu vzhľadu alebo k chudnutiu,“ upozorňuje odborníčka.

Deficit skúsenosti

V niektorých rodinách sa zase prejavuje deficit skúsenosti s prezentáciou vlastného tela – v tomto prípade môže ísť napríklad o veľmi zriedkavé chodenie na verejné kúpaliská. „Daná osoba nemá možnosť stretávať sa s odhaľovaním a prezentáciou tela ako s niečím prirodzeným a tak to pre ňu môže byť ťažšie ako pre ostatných," konštatuje psychologička Cakova.

Individuálna stránka jednotlivca

Problém s vnímaním vlastného tela sa môže vyvinúť aj u ženy, ktorá vyrastala v prostredí, kde bolo jej sebavedomie podporované. Príčinu vtedy možno hľadať v ďalších negatívnych zážitkoch ako spúšťačoch nepríjemných pocitov a hanby pri odhaľovaní vlastného tela. U žien to najčastejšie býva určitá charakteristická črta, za ktorú sa im mohol niekto vysmievať. Psychologička za najčastejšie znaky uvádza pehy, ochlpenie, začervenanie, výraznú bledosť či poruchy výživy.

Ďalším aspektom je profil osobnosti. „Sú ľudia, ktorí sú hanblivejší, introvertnejší, ale naopak aj extroverti, ktorí majú vo svojom osobnostnom vybavení vyššiu sociálnu skúsenosť, takže sa vedia aj lepšie sebaprezentovať, a teda, menej často sa hanbia,“ konštatuje psychologička.

Doba náročná na výzor

Tlak spoločnosti, ktorá určuje hodnoty človeka, vyúsťuje k téme častého porovnávania sa a k deformovaniu dnešného sebaobrazu. Čo je vlastne v tejto dobe dokonalé? „Pravdou je, že problém s vyzlečením sa do plaviek môže mať aj žena, o ktorej by ste to nepovedali – cvičí, stará sa o seba, no je na seba natoľko náročná, že vidí len svoje chyby, (ktoré v skutočnosti chybami byť nemusia)," vysvetľuje Dagmar Cakova. Okrem nátlaku novodobej spoločnosti, môžu takéto poškodenia spôsobiť napríklad aj sociálne siete či modeling.

Odstránenie príčiny problému

Dôležité je odlišovať, prečo má žena problém s telom a snažiť sa odstrániť túto príčinu. Na rozdiel od ženy, ktorá vidí svoj obraz skreslene, môže byť na druhej strane žena, ktorá si je naozaj vedomá toho, že je obézna, trpí tým, ale aby dokázala schudnúť, potrebuje najprv pomôcť s príčinou problému. „Môže sa prejedať pretože trpí depresiami, cíti sa úplne opustená, má bulimické sklony alebo mala v minulosti lepšiu postavu a nehanbila sa. Žena najprv potrebuje takýto problém prijať a pochopiť, že sa nemusí schovávať, že sa môže ísť okúpať nech vyzerá akokoľvek, že je to len pocit, ktorý ju momentálne ovláda…“ dodáva odborníčka. Následne bude schopná pracovať aj na nedostatkoch, ktoré ju trápia.

V psychológii sa vtedy kladie dôraz na zrelú stránku osobnosti. Žena by mala pochopiť, že je už dospelá. Aj keď sa jej v období detstva niekto vysmieval, nemusí sa to opakovať. Dospelí ľudia už neuvažujú tak, ako uvažovali keď boli deti. Majú iné roly a záujmy. Mala by si uvedomiť, že „už nie je v kolektíve, kde sa jej smiali a urážali ju. Dospelý človek už nie je obeťou, nie je ohrozený a je schopný čeliť problémom," dodáva psychologička.

Ako sa postaviť strachu z hodnotenia?

Odborníčka upozorňuje, že so strachom je nutné pracovať vo viacerých oblastiach. „V terapii sa posilňujú vlastné úspechy, hodnoty a to, čo daná osoba dokázala. Zároveň sa pokúšame navádzať k absolvovaniu situácií, ktorých sa žena bojí. Pomôcť si je možné tým, ako to robia ostatní, sledovať ako sa chovajú v daných situáciách oni, pokúsiť sa to napodobniť a uvedomiť si, že ,Aj ja to dokážem!'. Vidíme ženu, ktorá príde k jazeru sama, ľahne si bokom a číta si bez toho, aby si všímala okolie. Môžeme sa zamyslieť: ,Ako by som to mohla napodobniť a vyskúšať si to? Nie som v tom sama, nie som tu jediná, aby všetci hodnotili práve mňa, nepútam ich pozornosť.'"

Ako sa vyrovnať s urážkami?

Možným spôsobom ako čeliť urážkam okolia je „posilňovanie asertivity vopred, nie však úzkostným spôsobom, kedy sa človek sústreďuje na to, čo by sa mohlo stať aj keď sa to zvyčajne nestane. Naopak, sústreďujeme sa na to, ako sa chovať, aby sme takýmto situáciám predišli. Pracujeme s tým, aby žena nemala takéto úzkostné myšlienky, pretože pre dospelú osobu už nie sú natoľko racionálne. Nesnažíme sa sústrediť na konkrétne scenáre, ktoré by sa mohli stať, odporúčame skôr všeobecne pracovať na tom, ako zlepšiť svoje vystupovanie, reagovanie a chovanie sa v rozličných situáciách. Okrem návštevy terapeuta je možná práca v kurzoch, kde môžu ženy v skupine hrať nejakú rolu, skúšať si rozprávanie a prejaviť sa,“ radí odborníčka.

Ako nabrať odvahu a obliecť sa do plaviek?

Poznáme niekoľko tréningových metód, ktoré môžu dopomôcť žene, ktorá sa posunula v oblasti sebavedomia do štádia, kedy chce prekonať svoj strach a ukázať sa v plavkách na verejnosti. Odporúča sa začať v bezpečnom prostredí s človekom, ktorému plne dôveruje, napríklad s kamarátkou. Keď bude mať po boku podporu, nebude sa cítiť natoľko vystavená tlaku okolia. Takéto situácie je vhodné absolvovať opakovane. Žena tak naberie odvahu a postupne sa posunie ďalej. 

Veľmi prospešné sú rôzne extrovertné záujmy, pri ktorých človek prirodzene prezentuje svoje telo. Pri frekventovanom vykonávaní týchto aktivít si človek navykne a postupne tak posilní svoje sebavedomie. Prirodzenosť v odhaľovaní totiž spočíva v tom, ako často daná osoba absolvovala takéto odhaľovanie seba samého už od detstva, ako si osvojila prirodzenosť k vlastnému telu a ako ho dokáže prezentovať.

Ďalšou efektívnou metódou na zvýšenie sebalásky a upevnenie ženského „ja”, je posilňovanie ženského jadra. To je možné podporiť prostredníctvom rozličných ženských skupín, rituálov či tancov. „Veľmi dobré je navštevovať iné ženy, ísť ku kaderníčke, na manikúru, zaujímať sa o módu – táto tvorivosť ženám môže pomôcť nabrať sebavedomie. Iná žena im nahradí to, čo v dnešnej dobe absentuje – generáciu, kedy babky radili matkám a matky dcéram. Teraz sa tento proces odvíja skôr od toho čo vidíme. Odsledujeme si ako konajú ostatné ženy, ako si veria, ako dávajú do popredia svoje pekné stránky, ako sa o seba starajú...“ radí odborníčka. 

„Poruchy sebaobrazu a poškodenie vnímania vlastného tela sú v psychológii veľkou diagnostickou témou," upozorňuje Dagmar Cakova. Samotný problém s odhalením tela však ešte nie je poruchou, je to problém s poškodením sebavedomia a sebaistoty. Vyššie uvedené metódy sú veľmi prospešné, pokiaľ chce žena posilniť zdravé časti svojho „ja“. Ak je už ale problém na diagnostickej úrovni a prejavia sa ďalšie symptómy ako depresia, plačlivosť, nesústredenosť a tie zasahujú do zdravého prežívania, je potrebné vyhľadať odborníka.