Prečo by ste mali zvážiť odber a uchovanie placenty?

8 minút čítania

Prečo by ste mali zvážiť odber a uchovanie placenty?

8 minút čítania
19.07.2022 12:00
Prečítané: 3992x

Placentu poznáme ako orgán, ktorého úlohou je poskytnúť dieťaťu počas tehotenstva všetky látky a živiny potrebné pre jeho bezproblémový príchod na svet. Málokto z nás však placentu pozná aj ako „zlatú baňu“ buniek pre medicínu. Pre dieťa môže predstavovať celoživotnú „zdravotnú poistku“, ktorá mu môže zachrániť život nielen v detstve, ale aj v dospelosti.

Začalo to pupočníkovou krvou, ktorá sa už niekoľko desaťročí využíva v oblasti onkológie a hematológie, ako aj pri liečbe niektorých porúch imunity či metabolických ochorení. Pupočníkovú krv je možné uchovávať aj niekoľko desiatok rokov, vďaka čomu ju pacient môže použiť nielen v detstve, ale aj v dospelosti. O niečo menej známe sú bunky získané priamo z placenty. Tá je podľa mnohých lekárov a výskumníkov skutočnou „zlatou baňou“ buniek využiteľných na regeneratívne účely. V porovnaní s pupočníkovou krvou je možné z placenty získať oveľa viac rôznych typov buniek.

Poklad s názvom perinatálne kmeňové bunky

Perinatálne tkanivá, teda pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placenty je možné odobrať iba v čase pôrodu, resp. krátko po ňom.

Bunky perinatálnych tkanív sa od buniek získaných neskôr počas života líšia tým, že:

  • nie sú ovplyvnené prekonanými chorobami, liečbou ani starnutím,
  • prešli len nízkym počtom delení, čo znamená, že majú vyšší potenciál deliť sa v porovnaní so „staršími“ bunkami a majú silnú schopnosť sebaobnovy,
  • majú výrazné imunomodulačné vlastnosti, teda pozitívne ovplyvňujú imunitné procesy.

Okrem toho je ich odber neinvazívny a teda bezpečný a bezbolestný pre mamičku aj bábätko.

Prečo zvážiť odber a uchovanie placenty?

Pozitívne účinky buniek placenty sa skúmajú pri liečbe mnohých ochorení a za posledných 10 rokov sa im venujú stovky vedeckých/klinických štúdií. Ide napr. o:

  • onkologické ochorenia,
  • neurologické ochorenia ako Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, cievna mozgová príhoda, poškodenie miechy,
  • kardiovaskulárne ochorenia ako akútny infarkt myokardu, periférne artériové ochorenie, kritická končatinová ischémia,
  • urologické ochorenia,
  • diabetes,
  • fibrózu pľúc,
  • detskú mozgovú obrnu,
  • Alzheimerovu chorobu,
  • Crohnovu chorobu.

Ďalej má tiež potenciál pri rázštepoch, hojení rán, popáleninách, vredoch, v rekonštrukčnej chirurgii a iných.

Odber, spracovanie a uchovanie perinatálnych tkanív

Placenta sa vždy odoberá spolu s tkanivom pupočníka a pupočníkovou krvou. Kombinácia všetkých troch tkanív totiž umožňuje získať široké spektrum kmeňových buniek s vysokou kompatibilitou, vďaka čomu je možné využiť ich nielen pri liečbe dieťaťa, ale aj jeho rodičov a súrodencov.

Tkanivo placenty sa odoberá hneď po prestrihnutí pupočníka a odbere pupočníkovej krvi. Dezinfikuje sa, premyje fyziologickým roztokom a v sterilnom vrecku sa v transportnom boxe dopraví do laboratória. K jej spracovaniu musí dôjsť krátko po odbere, pričom výsledkom je niekoľko kryoskúmaviek alebo vakov umožňujúcich viacnásobnú liečbu. Spracované tkanivo sa následne zamrazí a uchováva v parách tekutého dusíka pri teplote -180 °C, vďaka čomu sa zabezpečí životaschopnosť buniek a zachovanie ich jedinečných vlastností.

Uchovávanie perinatálnych tkanív je náročným procesom, ktorý na Slovensku zastrešuje banka pupočníkovej krvi. Ich uchovaním však získate pre svoje dieťa najvzácnejšie zdroje kmeňových buniek, ktoré môžu byť využité pri liečbe mnohých závažných ochorení počas celého života. Odbery sú dnes už cenovo dostupnejšie a sú určené pre všetkých, ktorí do budúcnosti myslia na „zdravotnú poistku“ pre svoje deti.

Kedy nie je odber placenty možný?

Výhodou je, že kmeňové bunky placenty je možné odobrať v takmer 100 % prípadov bez ohľadu na to, akým spôsobom žena rodí. S nepoužiteľnou placentou sa stretávame naozaj len vo veľmi výnimočných situáciách. „Príkladom môže byť prekonanie závažnej infekcie či manuálna lýza placenty pri jej pôrode,“ hovorí špecialista na hematológiu a onkológiu Nils H. Thoennissen.

Z praxe poznáme viacero úspešných príbehov, kedy liečba kmeňovými bunkami zachránila život detí i dospelých.

Príbeh malého Honzíka

Jedným z príkladov je príbeh malého Honzíka, u ktorého v dôsledku topenia sa došlo k poškodeniu mozgu. Výrazný pokrok v liečbe nastal práve v čase, keď Honzíkovi podali vlastnú pupočníkovú krv. Tá podľa výskumov obsahuje bunky a zložky s protizápalovými a neuroprotektívnymi účinkami, vďaka čomu dokážu regenerovať aj poškodené tkanivo.

Liečba futbalistu po cievnej mozgovej príhode

Ďalším z úspešných príkladov je liečba Dominika, bývalého profesionálneho futbalistu. Keď mal 57 rokov, dostal cievnu mozgovú príhodu zapríčinenú vrodenou srdcovou chybou, po ktorej mu ochrnula pravá časť tela. Po 6 mesiacoch dostal Dominik záchvat, ktorý sa v priebehu nasledujúceho roku zopakoval viac ako 100-krát. Okrem toho sa objavili neznesiteľné bolesti, strach a frustrácia. Liečba sa spomalila a novú nádej mu opäť priniesla až liečba kmeňovými bunkami. V priebehu polroka po absolvovaní liečby sa Dominikova bolesť zmiernila, záchvaty prestali a zlepšili sa aj jeho komunikačné schopnosti. Liečba zlepšila Dominikovu kvalitu života a vrátila mu chuť opäť sa smiať a žiť.

Pozitívnych príbehov liečby s použitím kmeňových buniek postupne pribúda a takáto liečba sa postupne stane bežným typom liečby. V kmeňových bunkách je totiž ukrytá budúcnosť medicíny a uchovanie placenty preto rozhodne stojí za zváženie. Nikdy totiž neviete, kedy bude vaše dieťa či ktorýkoľvek člen rodiny túto formu pomoci potrebovať.

Všetky dôležité informácie nájdete na webe pupocnikovakrv.sk.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia