S pribúdajúcim vekom sa tieto situácie stávajú častejšími. Deti si môžu pomocou masturbácie krátiť dlhú chvíľu, ale taktiež im môže pomôcť vyrovnať sa s náročnými situáciami. Zmierňuje úzkosť, smútok, hnev, strach a dieťa vďaka nej nájde vnútornú pohodu.
Keď sa rodič hanbí
Stretnutie s detskou masturbáciou býva pre rodiča často šokujúce. Pokiaľ ju navyše dieťa vykonáva na verejnosti, pravdepodobne sa rodič stretáva aj s pocitom zahanbenia. Ľudia si veľmi často myslia, že masturbácia je skôr otázkou puberty a pre rodiča je veľakrát veľmi ťažké prijať, že už aj ich malé deti prejavujú svoju vlastnú sexualitu.
Fuj, čo to robíš!
Asi prvotná reakcia rodiča, keď vidí dieťa po prvýkrát v takejto situácii, je okríknuť ho: ,,Nechaj to, to sa nerobí!“ Takáto reakcia je však zlá. Na masturbácii nie je nič zlé ani škaredé a dieťa ju nevníma rovnako ako dospelý človek.
Sexualita sa formuje od najútlejšieho veku. Veď už Sigmund Freud označuje jednu fázu psychosexuálneho vývoja ako fázu falickú. V tejto fáze, ktorá najčastejšie nastupuje medzi 4. a 6. rokom života dieťaťa, je dieťa priamo fascinované genitáliami a ich stimulácia mu prináša príjemné pocity. Dieťa v tejto fáze prejavuje záujem o nahé telo (predovšetkým opačného pohlavia) a na rodičov sa obracia s otázkami ohľadom sexu, sexuality a plodenia detí.
Ako na masturbáciu reagovať?
Je nutné, aby dieťa pochopilo, že na samotnej masturbácii nie je nič zlé. Dôsledne však trvajte na tom, že táto činnosť patrí do súkromia a nie je preto vhodné, aby ju vykonávalo na verejnosti. Ako teda správne zareagovať? Prekonajte hanbu a hovorte s dieťaťom otvorene a s rešpektom. Vysvetľujte, a hlavne z celej veci nerobte drámu – nekričte, nestresujte, neodsudzujte a ani sa nepohoršujte: (,,Fuj, toto dievčatká nerobia!“). Nezabúdajte na to, že práve vy ste pre dieťa tou najdôležitejšou osobou, ktorá mu pomáha v zdravom vývoji. Nesprávny prístup v deťoch môže zanechať traumu, ktorú si môžu niesť už do konca života.
Vysvetliť malému dieťaťu, že chápete, že mu je táto činnosť príjemná, ale je potrebné ju vykonávať vždy v súkromí, je pomerne náročné. Rodičia preto často volia formu odvedenia pozornosti – môžete ho skúsiť zaujať hračkou alebo inou aktivitou. Pokiaľ dieťa masturbuje najčastejšie pred spaním, je to pre rodičov signál, že potrebuje niečo, čo mu pomôže sa ukľudniť a naladiť na spánok. Vhodné je napríklad spievanie, čítanie rozprávky, hladenie po chrbte či držanie za ruku.
Pokiaľ dieťa masturbuje najčastejšie v škôlke, je možné, že sa tak vyrovnáva so stresom, napätím, či inými problémami, s ktorými si nevie poradiť a táto činnosť ho ukľudňuje. Preto je dobré vždy spolupracovať s učiteľmi a pýtať sa, či sa dieťa zapája do aktivít a bežného chodu škôlky, či ho niečo netrápi a či mu niekto neubližuje.
Kedy vyhľadať odborníka?
Aj keď je masturbácia prirodzená, vždy je vhodné dieťa skontrolovať, či je zdravé a netrápi ho napríklad zápal, parazit alebo či nemá poškodenú pokožku. Pokiaľ je masturbácia stále častejšia, vykonáva ju niekoľko hodín denne a bráni mu v ďalších aktivitách (napríklad v hraní s hračkami, učení, športovaní či stretávaní sa s kamarátmi) alebo ju dieťa neustále vykonáva na verejnosti, je dobré sa poradiť s detským psychológom, sexuológom či psychiatrom.
Ďakujeme za dnešný svet
Zatiaľ čo dnes sa ako rodičia staviame k témam detskej sexuality s nadhľadom, otvorenou mysľou a hlavne so sedliackym rozumom, skôr bol taký prístup úplne nemysliteľný. Akýkoľvek prejav onánie bol veľmi tvrdo trestaný nielen v detskom veku, ale aj v období dospievania a dospelosti. Výsledkom bol negatívny vzťah k sebe samému, svojmu telu a samozrejme tiež vznik najrôznejších vzťahových a sexuálnych tráum, ktoré si množstvo ľudí v sebe nesie po celý život.