Rozhovor so psychoterapeutkou Kristínou Kotrčovou: „Popôrodná depresia nie je zlyhaním matky. Je to choroba, ktorú treba liečiť.“

18 minút čítania

Rozhovor so psychoterapeutkou Kristínou Kotrčovou: „Popôrodná depresia nie je zlyhaním matky. Je to choroba, ktorú treba liečiť.“

18 minút čítania
30.06.2022 12:00
Prečítané menej ako 100x

Popôrodná depresia je psychické ochorenie, ktoré postihuje až 20 % matiek. Napriek tomu, že je relatívne rozšírené, veľa sa o ňom nehovorí. Spoločnosť nás totiž naučila, že matku po pôrode napĺňa nekonečný pocit šťastia, a že akékoľvek negatívne pocity či depresívne myšlienky sú jej chybou a zlyhaním. Matka sa však neraz ocitne v situácii, kedy potrebuje našu pomoc. O tom ako ju poskytnúť žene trpiacej popôrodnou depresiou sme sa rozprávali so psychoterapeutkou Kristínou Kotrčovou.

Ako by ste popísali popôrodnú depresiu? O aké ochorenie vlastne ide?

Popôrodná depresia je forma strednej až závažnej depresie, ktorá sa začína prejavovať zhruba 4 týždne po pôrode, pokojne sa však môže vyskytnúť aj rok po ňom. Podľa výskumov ňou trpí 13 % až 20 % žien, preto toto ochorenie osobne vnímam ako veľmi rozšírené.

Ktoré matky toto ochorenie najčastejšie postihuje?

Podľa výskumu sú ohrozené najmä prvorodičky, ktoré majú až 7-krát vyššiu šancu, že sa u nich táto choroba rozvinie a budú hospitalizované. Najvyššie riziko depresie pritom hrozí hneď v popôrodnom období a do 3 mesiacov veku dieťaťa. Riziko popôrodnej depresie je okrem toho vyššie pri mladších a slobodných matkách, pričom naň negatívne vplýva aj partnerský konflikt, silná prenatálna úzkosť, predmenštruačná dysforická porucha, narodenie dvojičiek alebo dieťaťa so zdravotným znevýhodnením.

depresia

Môžu popôrodnou depresiou trpieť aj muži alebo je to výlučne ženská diagnóza?

Áno, aj muži môžu tiež trpieť depresiou. Prejavovať sa u nich začína už počas prvého trimestra partnerkinho tehotenstva, pričom depresia po pôrode prichádza najmä medzi 3. a 6. mesiacom dieťaťa. Mužská depresia však vykazuje iný profil. Svoje vonkajšie prejavy emócií muži prejavujú najmä výbuchmi hnevu, impulzívnym alebo riskantným správaním, nadmerným užívaním alkoholu či podráždenosťou, z tých fyzických príznakov sa však môže prejaviť bolesť hlavy, svalov, žalúdka a problémy s trávením.

Existujú aj konkrétne dôvody, prečo k popôrodnej depresii vôbec dochádza?

Popôrodná depresia vzniká ako dôsledok komplexných zmien, ktoré v tele matky po pôrode nastávajú v rámci telesnej, emocionálnej a aj behaviorálnej roviny. Na vznik popôrodnej depresie tak pôsobí viacero faktorov a viacero chemických zmien, ktoré môžu plynúť napr. z rýchleho poklesu hormónov, zo zmien v sociálnej oblasti ženy, nedostatku spánku, viacerých telesných zmien či zo zmeny dennej rutiny, na akú bola matka pred pôrodom zvyknutá. Okrem toho netreba zabúdať ani na traumatický pôrod, ktorý môže byť jedným z dôvodov vzniku popôrodnej depresie.

nedostatok spanku

V súvislosti s popôrodnou depresiou sa často skloňujú aj pojmy ako „baby blues“ a laktačná psychóza. Ide o ľahšie formy popôrodnej depresie alebo ako s ňou vlastne súvisia?

Nie, „baby blues“ aj laktačná psychóza sú dva samostatné stavy, ktoré si však nesprávnym odpozorovaním príznakov môžeme zameniť s popôrodnou depresiou.

Čo je teda „baby blues“?

„Baby blues“ je stav emocionálnej nepohody a výkyvov nálad. Ide o bežný popôrodný stav, ktorý však trvá maximálne 2 týždne po pôrode. Jeho dominantnou emóciou je však šťastie, nie depresia, a to aj napriek tomu, že ide o stav spojený s labilitou, úzkosťou a pocitmi preťaženia.

A ako odpozorujeme laktačnú psychózu?

Laktačná psychóza je stav omnoho vážnejší než „baby blues“. Ide o závažnú psychickú poruchu, ktorá postihuje 1 z 500 žien, a to najčastejšie v rannom popôrodnom období. Jedným z typických znakov je jej prítomnosť u žien s už predchádzajúcou diagnózou bipolárnej poruchy, schizofrénie alebo schizoafektívnej poruchy, i keď nie je vylúčené, že postihne aj ženy bez predošlej psychiatrickej anamnézy. Príznaky laktačnej psychózy však nie sú jednoznačné. Líšia sa od prípadu k prípadu a môžu sa rýchlo meniť – niekedy aj z hodiny na hodinu. Najčastejšie však zahŕňajú povznesenú náladu (mániu), depresiu, zmätenosť, podráždenosť, halucinácie a bludy. Ide o psychiatrický stav a naozaj veľmi vážnu situáciu, v ktorej by matka mala čo najrýchlejšie vyhľadať odbornú pomoc.

Príznaky „baby blues“ aj laktačnej psychózy už teda poznáme, čo však popôrodná depresia? Ako sa prejavuje?

Medzi prvé príznaky popôrodnej depresie patrí skleslá nálada, ktorá sa nelepší, a nie sú v nej pozitívne výkyvy, resp. je ich stále menej. Matka má tendenciu sa vnútorne uzatvárať a izolovať pred svetom, pričom často bojuje s pocitom, že so svojím bábätkom nie je „spojená“. Klesá jej chuť do jedla alebo sa, naopak, výrazne prejedá, kolíše jej spánok, má narušenú koncentráciu, pozornosť a prenasledujú ju myšlienky zlyhania a obáv z toho, že nie je dobrou matkou. Prítomné môžu byť aj pocity hanby, neschopnosti, podceňovania sa a straty sebahodnoty, ku ktorým sa môže pridružovať nepokoj, beznádej, intenzívna iritabilita, hnev či výrazná úzkosť. Všetko toto môže nakoniec prerásť do ešte závažnejších príznakov, a to do myšlienok, že ublíži buď sebe alebo bábätku, prípadne do opakujúcich sa myšlienok na smrť či samovraždu.

matka s depresiou

A čo fyzické ťažkosti? Pridružujú sa k tým psychickým?

Depresia je ochorením, ktoré postihuje vitalitu, a tak je okrem psychických ťažkostí spojená aj s letargiou, apatiou, potenciálnym nechutenstvom, chudnutím alebo naopak, prejedaním sa a naberaním na váhe. Prítomné môžu byť bolesti hlavy, svalov, žalúdka či celého tela.

Je každý prípad popôrodnej depresie sprevádzaný takýmito silnými prejavmi alebo rozlišujeme jej ľahšie a ťažšie formy?

Ak matka trpí popôrodnou depresiou, jej prežívanie a správanie sa pohybuje na spektre od ľahších výkyvov nálad, smútku a dobre zachovanej funkčnosti až po ťažké depresívne stavy, kedy je nutná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Kontakt s dieťaťom je však oslabovaný aj v prípade ľahších foriem depresie. Matka napr. nemá dostatok energie na napĺňanie potrieb bábätka či na zrkadlenie jeho emočného stavu, čo môže mať negatívny dopad na jeho psychický vývin.

Sú známe aj nejaké konkrétne rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia?

Jedným z rizikových faktorov je predchádzajúca psychiatrická diagnóza alebo depresívna porucha v rodine, rovnako však aj tendencia reagovať počas predmenštruačného syndrómu intenzívnymi výkyvmi nálad. Výrazný vplyv na rozvoj depresívnej symptomatiky má aj spánková deprivácia a prítomnosť depresie u partnera, pričom u prvorodičiek, ktoré v minulosti nemali kontakt so psychiatrom, sa ako prediktor ukazuje aj náchylnosť k úzkosti, spôsob pôrodu, následné traumatické spracovanie pôrodného zážitku a tiež subjektívne vnímané „problémy s bábätkom“.

Patrí k rizikovým faktorom aj dojčenie alebo na prepuknutie popôrodnej depresie nemá žiadny vplyv?

Je preukázané, že popôrodná depresia ani laktačná psychóza nemajú s dojčením žiadnu súvislosť. Treba však povedať, že určitú rolu môžu zohrávať očakávania, ktoré matka v súvislosti s dojčením od seba má – ak sa jej nedarí dojčiť, môže to vnímať ako svoje vlastné materské zlyhanie, čo môže podporiť negatívny obraz o sebe a prispieť tak k prehĺbeniu symptomatiky popôrodnej depresie. To isté však platí o matkách, ktoré sa rozhodnú intenzívne neobmedzene dojčiť na úkor svojich vlastných fyziologických potrieb, čím môžu prispieť k oslabeniu organizmu a tým podporiť rozvoj popôrodnej depresie.

depresia a dojcenie

A ako môžeme popôrodnej depresii predísť? Existuje nejaká „prevencia“, ktorú odporúčate čerstvým matkám?

Do určitej miery sa popôrodnej depresii predísť dá, miera prevencie však závisí od rizík, ktoré pôsobia na jej rozvoj. Ak je teda matka psychiatricky liečenou pacientkou, určite odporúčam, aby už v tehotenstve intenzívne navštevovala psychoterapeuta.

V prípade prvorodičky určite odporúčam absolvovať predpôrodnú prípravu, informovať sa o dostupnej lekárskej starostlivosti a pôrodných zvyklostiach v nemocnici, kde sa chystá rodiť, aby nebola z podmienok, aké panujú na danom oddelení, nemilo prekvapená. Matke ďalej pomáha dostatok spánku, pohybová aktivita, priestor pre seba a napĺňanie vlastných potrieb, podpora od okolia, kontakt s inými matkami a zdieľanie svojho popôrodného prežívania s ľuďmi, ktorým dôveruje.

Mohli by sme teda povedať, že dôležitý je najmä sociálny kontakt?

Áno, sociálny kontakt je extrémne dôležitý. Okolie môže totiž matke pomôcť a podporiť ju nielen informáciami, ale aj prakticky, napríklad tým, že jej pomôže s domácimi prácami, a tiež emočne, ak si vypočuje jej emócie a poradí jej.

Čo má však matka robiť, ak už popôrodnú depresiu má? Aké kroky ju povedú k zlepšeniu zdravotného stavu?

V prípade, že je matke diagnostikovaná popôrodná depresia, nevyhnutnou je psychoterapetická liečba. Tá trvá niekoľko mesiacov a prebiehať môže vo forme individuálneho psychoterapeutického sedenia alebo skupinového sedenia, kde pôsobí viacero liečivých faktorov vedúcich k podpore, spolupatričnosti, katarzii a vo výsledku aj k samotnému uzdraveniu. Počas nej sa pre pacientku vytvorí bezpečné prostredie, v ktorom má priestor preskúmať svoje prežívanie, naučí sa zvládať svoje myšlienky, akceptovať svoje emócie a riešiť situácie, ktoré jej spôsobujú stres. Porozumie tiež svojmu prežívaniu a súvislostiam, ktoré ku vzniku popôrodnej depresie viedli, a to jej umožní preventívne predísť jej ďalšej epizóde.

psychoterapia

Je počas liečby nutná hospitalizácia alebo je pre matku lepšie, ak zostane doma, v blízkosti svojho bábätka a rodiny?

Závažnosť stavu popôrodnej depresie a teda aj otázku hospitalizácie posudzuje výlučne psychiater, čo je aj dôvod, prečo by mu pacientka mala absolútne dôverovať.

Treba teda hneď po spozorovaní prvých príznakov vyhľadať psychiatra?

Ja osobne odporúčam vyhľadať najskôr psychoterapeuta, a ak liečba, akú nastaví, nezaberie do pár týždňov, treba vyhľadať psychiatra. Ak však pacientka už v minulosti navštevovala psychiatra a má stanovenú psychiatrickú diagnózu, poradie by malo byť opačné, a teda by mala kontaktovať primárne psychiatra a až následne psychoterapeuta.

Má žena šancu zvládnuť popôrodnú depresiu aj sama, resp. s partnerom, alebo je nevyhnutné vyhľadať odbornú lekársku pomoc?

Pokiaľ sa stav nelepší v priebehu pár týždňov, určite odporúčam kontaktovať odborníka – buď certifikovaného psychoterapeuta alebo psychiatra. Neliečená popôrodná depresia sa totiž časom len zhoršuje.

Čo ak si ale matka nie je schopná priznať, že nie je v poriadku? Mal by ju partner či niekto blízky vziať k lekárovi aj proti jej vôli?

Ak blízky spozoruje zmeny a začne mať podozrenie, že môže ísť o vážnejší problém, odporúča sa opätovný a citlivý rozhovor s matkou o jej prežívaní, o tom, ako situáciu vníma, pričom dôležité je dať jej láskavý feedback o spozorovaných zmenách. Pomôcť môže, ak blízky matke vytlačí článok o príznakoch popôrodnej depresie, zdieľa obavy s jej najbližšou kamarátkou, odľahčí ju od povinností či vyjadrí oporu iným spôsobom. Ak sa však stav matky napriek tomu zhoršuje, odporúčam dohovoriť jej ráznejšie a presvedčiť ju o návšteve lekára.

podpora partnera

Čo je podľa vás v procese liečby popôrodnej depresie najťažšie?

Je to ťažké kategorizovať. Proces liečby je totiž veľmi individuálny – u niektorých žien je kľúčová sociálna podpora, u iných porozumenie svojim negatívnym presvedčeniam a ich pretváranie, iným zas stačí zmena denného harmonogramu.

Je liečba popôrodnej depresie vždy úspešná? Od čoho závisí jej úspech?

Ako pri každej psychiatrickej diagnóze, aj tu sú prípady, kedy liečba nezaberá. Dobré je rozprávať sa o svojich očakávaniach a cieľoch so psychiatrom, resp. so psychoterapeutom, a hľadať dôvody, vďaka ktorým sa stav nezlepšuje ani po úpravách životného štýlu a absolvovanej liečbe. Problém totiž môže tkvieť aj v okolnostiach, na ktoré psychiatricko-psychoterapeutická liečba nemusí mať významný dosah – príkladom je ohrozenie chudobou, zlé sociálne podmienky, úplná izolácia či nepriaznivý zdravotný stav matky.

Zostávajú po absolvovaní liečby aj nejaké trvalé následky?

Nie, po vyliečení sa z popôrodnej depresie by matke nemali zostať žiadne následky s jej kvalita života by mala byť rovnaká ako pred rozvinutím ochorenia.

Nemajú mamičky, ktoré popôrodnú depresiu prekonali, tendenciu byť psychicky senzitívnejšie na stresové situácie doma či v práci?

Výskumy ukazujú, že ak matka po prekonaní alebo počas prítomnosti popôrodnej depresie absolvuje psychoterapiu, získava vyššiu odolnosť zvládať stresové situácie, ako mala doteraz. Počas psychoterapie sa totiž naučí porozumieť vlastným spúšťačom stresu a pracovať s nimi.

stresova situacia

Mnohé matky po prekonaní popôrodnej depresie iste prenasleduje pocit hanby. Ako sa ho zbaviť?

Pocit hanby je často hlavným dôvodom, prečo žena nepožiada o pomoc už pri prvých príznakoch ochorenia. Pokiaľ sú pocity hanby intruzívne a žena spochybňuje svoju hodnotu, často sa izoluje od okolia a nechce, aby ju dodatočne negatívne hodnotilo. Je preto prirodzené, že pochybnosti a hanba, ktoré súvisia s negatívnym presvedčením o tom, že žena ako matka zlyhala, môžu prísť aj po prekonaní popôrodnej depresie. Ak však pocity hanby pretrvajú aj po rozhovore s blízkou osobou, určite sa oplatí pozrieť sa na ne hlbšie a zistiť, z akého očakávania voči sebe vyplývajú. Osožné je tiež prejaviť sebasúcit a najmä – odpustiť si.

Akým rizikám čelí matka po prekonaní popôrodnej depresie? Je napríklad rizikom, ak sa rozhodne pre ďalšie dieťa? Môže sa depresia vrátiť?

Áno, je väčšia pravdepodobnosť, že matka, ktorá prekonala popôrodnú depresiu, ju po absolvovaní ďalšieho pôrodu dostane skôr ako matka, ktorá depresiu neprekonala. Odporúčam preto preventívne navštevovať psychoterapeuta, pracovať na vlastnej spokojnosti so životom a aktívne udržiavať kontakt s blízkymi ľuďmi.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia