Ak ste si mysleli, že váš stav môžu v prvých týždňoch tehotenstva prezradiť len ranné nevoľnosti, ste na poriadnom omyle. Rovnako typickým pre úvodnú fázu tehotenstva je totiž aj časté močenie, ktoré sa začína prejavovať už v 6 - 7 týždni tehotenstva, a zapríčinené je hneď niekoľkými faktormi. „Tehotenstvo je fyziologický dej, pri ktorom až v 90 % prípadov dochádza k tzv. dilatácii, teda k rozšíreniu horných močových ciest. Rozšírenie vzniká najmä v oblasti obličkových panvičiek v pravej časti sústavy, čo je dané kompresiou zväčšujúcej sa maternice, jej malrotáciou doprava a zvýšeným objemom maternicových ciev,“ vysvetľuje dôvod zmien močového mechúra urogynekologička Káčeríková.

Okrem zväčšujúcej sa maternice pôsobí na močové cesty aj tehotenský hormón progesterón. „Počas tehotenstva súčasne dochádza k zmnoženiu telesných tekutín a k zvýšeniu filtrácie krvi obličkami o 30 - 60 %. Okrem toho narastá tlak, ktorým tehotná maternica pôsobí na močový mechúr. Pod vplyvom progesterónu dochádza k oslabeniu stimulácie receptorov v močovej rúre, a to môže mať podiel na samotnom úniku moču,“ hovorí o tehotenských komplikáciách s močením Káčeríková.

Močové infekcie

Časté močenie je v období tehotenstva normálne. Situáciu s močovým mechúrom však môžu skomplikovať rôzne močové infekcie. „Symptomatické infekcie v gravidite sú považované za komplikované infekcie, preto si vyžadujú špeciálny postup. Ide pritom o zápal dolných močových ciest, teda močovej rúry a mechúra, alebo o zápal horných močových ciest, tzv. pyelonefritídu,“ uvádza Káčeríková.

Situáciu s močovým mechúrom môžu skomplikovať rôzne močové infekcie.

Okrem klinických príznakov, ku ktorým patrí aj spomínané časté nutkanie na močenie a s ním spojené vymočenie iba malého množstva moču, pálenie, rezanie, bolesť pri močení či dokonca prítomnosť krvi v moči, sa diagnóza opiera aj o odber moču a jeho vyšetrenie ako aj o odber krvi s cieľom odhaliť zápalové ukazovatele.

V prípade, že sa nám podarí odhaliť prítomnosť infekcie už v jej začiatočnom štádiu, môžeme sa pokúsiť „vyplaviť“ baktérie, ktoré ju spôsobujú, tým, že budeme prijímať väčšie množstvo tekutín. „Ak príznaky nevymiznú ani po zvýšenom príjme tekutín, odporúčam nasadiť antibiotickú liečbu, pričom u recidivujúcich infekcií možno zvážiť Urovaxom či D-manózu,“ odporúča odborníčka.

Asymptomatická bakteriúria

Spomedzi močových infekcií si zvýšenú pozornosť v tehotenstve vyžaduje najmä tzv. asymptomatická bakteriúria. „Ide o stav, kedy sa v moči nachádza minimálne 10⁵ bacilov aspoň v dvoch vzorkách stredného prúdu moču. Príznaky takejto infekcie tehotná žena necíti, napriek tomu sa však táto infekcia môže podieľať na vzniku viacerých komplikácií od hypertenzie a diabetu až po zaostávanie vývoja plodu či dokonca predčasný pôrod,“ upozorňuje urogynekologička.

Príznaky takejto infekcie tehotná žena necíti, napriek tomu sa však táto infekcia môže podieľať na vzniku viacerých komplikácií.

Výskyt asymptomatickej bakteriúrie sa týka približne 2 až 10 % tehotných žien. Riešením na túto infekciu sú antibiotiká, ktorých, ak sú zvolené korektne, sa podľa odborníčky netreba báť. „Zvýšené množstvo telesných tekutín v kombinácii so zníženou koncentráciou albumínu v krvi spôsobí, že na úspešnú liečbu je potrebná vyššia dávka antibiotík, no vo všeobecnosti sa tak zo strachu nerobí. Rizikovou je táto infekcia najmä ku koncu tehotenstva, kedy môže dôjsť k neúspechu liečby v dôsledku tzv. rezistencie baktérie na antibiotiká,“ vysvetľuje riziká močových infekcií Káčeríková.

Prevencia pred močovými infekciami

Močový mechúr sa počas tehotenstva ocitá pod vplyvom tehotenských hormónov a rôznych fyziologických zmien, preto je dobré ho počas tohto náročného obdobia pozitívne ovplyvniť. „Ako prevencia močového mechúra jednoznačne pôsobí zdravá pohybová aktivita. Platí pritom, že čím skôr sa žena začne hýbať, tým lepšie. Dobrým príkladom je tehotenská joga, pilates či rôzne cviky na posilnenie panvového dna, ktoré pôsobia nielen ako prevencia pred vznikom močovej inkontinencie, ale pomáhajú tiež predísť možným poraneniam močových ciest a mechúra aj počas samotného pôrodu,“ odporúča odborníčka.

Močový mechúr si počas tehotenstva nevyžaduje žiadnu špeciálnu starostlivosť, všetky pravidlá, ktoré preň platia, sa v zásade nelíšia od tých, ktoré platia aj v prípade netehotných žien. Okrem už spomínanej pohybovej aktivity je preto podľa odborníčky dôležitý aj dostatok tekutín, spôsob utierania sa po návšteve toalety, bavlnená spodná bielizeň, nezastavovanie prúdu moču počas močenia a pravidelné močenie, ktoré by sme nemali zadržiavať.

Riziká poškodenia močového mechúra pri pôrode

Okrem zmien, ktorým je močový mechúr vystavený počas tehotenstva, sa jeho uloženie mení aj počas samotného pôrodu. „Močový mechúr sa počas pôrodu vysúva vyššie poza lonovú kosť, je to však len nepatrná vzdialenosť. K viditeľnejšiemu vysutiu, a tým pádom aj k natiahnutiu močovej rúry, dochádza najmä u žien s užšou panvou alebo s väčším dieťatkom,“ objasňuje zmeny počas pôrodu Káčeríková.

Jednou z komplikácií, ktoré sa v súvislosti s močovým mechúrom po pôrode objavujú, je tzv. retencia moču. Označuje sa ňou stav, keď sa žena do 6 hodín po pôrode nevymočí. „V takomto prípade sa postupuje podľa štandardných protokolov s cieľom čo najskôr spustiť spontánne močenie. Ak by ťažkosti pretrvávali, k čomu dochádza len v prípade malého percenta žien, môže dôjsť k tzv. dysfunkčnému močeniu, ktoré predstavuje pomalý, kolísavý prúd moču spojený s nekompletným vyprázdnením mechúra,“ upozorňuje odborníčka, ktorá za extrémne raritnú komplikáciu označuje tzv. rurtúru močového mechúra. Predísť jej, rovnako ako aj všetkým spomínaným rizikám poškodenia močového mechúra, vieme najmä pravidelným močením počas otváracej fázy pôrodu.

Popôrodná inkontinencia

Nielen zranenia rodidiel, ale aj zranenia močovej sústavy sa po pôrode hoja celé šestonedelie. V nemalom percente prípadov je pritom čas potrebný na zotavenie aj omnoho dlhší, preto aj inkontinencia moču môže po pôrode vzniknúť a pretrvávať rôzne dlho. „Diagnostika popôrodnej inkontinencie patrí do rúk urogynekológa, resp. urológa, pričom jej liečba závisí od viacerých faktorov. Dobrou správou je, že existuje nádej na úplné vyliečenie sa. V prípade mladej a zdravej ženy – pacientky, sa za najúspešnejšiu liečbu považuje kombinácia fyzioterapie a elektrostimulácie svalov panvového dna,“ dodáva na záver Káčeríková.