Mnohé deti sa dokážu na úzkosť a strach naladiť tak intenzívne, že ju neraz prežívajú nielen emočne, ale aj fyzicky. Niekedy sa tak stretávame s tým, že sa nedokážu poriadne nadýchnuť, bolí ich hlava, brucho či iné časti tela. Dôležité je preto nenechať ich v tom samé a pomôcť im. Z pozície rodiča môžete deťom poskytnúť naozaj silnú oporu, no nezabúdajte pritom aj na seba. Nápor, ktorý sa na rodičov kladie v kritických situáciách, je totiž neraz neúnosný.

"Blok" otázok a odpovedí

Deti sú od prirodzenosti zvedavé, preto je normálne, že aj negatívne témy, akou je napríklad vojna, v nich vyvolávajú množstvo rôznych otázok. Rodičia majú pocit, že je ich povinnosťou deťom odpovedať vždy a za každých okolností, podľa psychologičky si však treba jasne vymedziť tzv. čas otázok.

"Úzkostlivé deti, najmä predškolského veku, sú schopné sa stále dookola pýtať tú istú otázku. Získavajú tým pocit istoty a aspoň na sekundu uveria, že sa ich strach nenaplní. Ako rodič však nezvládate stále dookola odpovedať na to isté. Popri starostlivosti o dieťa potrebujete riešiť aj množstvo pracovných a iných problémov, a tak voči svojmu ustráchanému dieťaťu začínate pociťovať hnev. Keď cítite, že vo vás narastá, stanovte si s dieťaťom jasné pravidlá. Formulovať ich môžete napríklad vetou: Toto ti ešte zodpoviem, a potom si dáme čas bez otázok," vysvetľuje Tóthová Šimčáková.

Podľa psychologičky dáva čas bez otázok rodičom priestor, aby načerpali energiu a mohli si niektoré odpovede vopred premyslieť. Na mnohé otázky týkajúce sa kritických situácií sa totiž neodpovedá ľahko, najmä ak jasné odpovede neexistujú.

Dĺžku času bez otázok je podľa psychologičky potrebné nastaviť podľa povahy dieťaťa: "Dôležité je, aby čas bez otázok vaše dieťa zvládlo. Začínajte malou chvíľkou, aby ste sa ako rodič dokázali nadýchnuť. Neskôr chvíľky ohraničujte konkrétnou činnosťou, napríklad prípravou raňajok, oblečením. Časom si dieťa zvykne kolo otázok vypýtať už len vtedy, keď ho naozaj potrebuje,"radí Tóthová Šimčáková.

Pochopenie dieťaťa a správne frázy

Deti, ktoré sú úzkostnejšie a žijú v obavách, môžu kritické situácie prežívať omnoho intenzívnejšie. Ak rodič tento fakt nevníma, bagatelizuje ho alebo dieťaťu nedovolí o svojom strachu hovoriť, môže tým docieliť, že bude svoje obavy, strach a úzkosť skrývať po celý zvyšok svojho života.

V kritických situáciách by sme preto mali dať pozor na to, aby sme na deti počas komunikácie nevyvíjali tlak alebo ich strach nebagatelizovali. Jednoznačne by sme sa mali vyhýbať frázam typu:

• „To nič nie je.“
• „Toho sa nemusíš báť.“
• „Nikto iný sa nebojí, iba ty.“
• „Pozri, ako to ostatné deti zvládajú.“
• „Tvoja sestra sa nebojí.“  Uvádza niekoľko praktických príkladov Tóthová Šimčáková.

Zvoľte primerané množstvo informácií

V prípade kritických situácií by ste mali u detí korigovať nielen počet otázok, ale aj množstvo informácií, ktoré im poskytnete. Ako rodičia by ste dieťaťu totiž nemali naháňať zbytočný strach tým, že mu poskytnete prehnane veľa informácií. Ak vidíte, že je v strese, je dobré prísun informácií – najmä zo sociálnych sietí a televízie, cielene regulovať.

Na druhej strane je dôležité, aby ste ako rodič danú situáciu nebagatelizovali. Akékoľvek žarty by v prípade kritických situácií mali ísť bokom, pričom, ak dieťa pociťuje strach, je správne, ak ho ako rodič uznáte: "Cieľom komunikácie s dieťaťom nemá byť vyvrátenie jeho strachu, ale prejav podpory a snaha dodať dieťaťu sebaistotu. Niektorým deťom napríklad pomáha, ak sa s nimi rozprávate o tom, ako by v danej situácii mohli byť nápomocné. Pokojne s nimi hľadajte aj možné formy pomoci, no nezabúdajte sa spolu rozprávať aj o veciach, ktoré vo vašej moci nie sú a nedokážete ich ovplyvniť,“ zdôrazňuje psychologička.

"V súvislosti s vojnou teraz nastala situácia, kedy do škôl prichádzajú deti z Ukrajiny, čo niektoré deti naozaj nezvládajú dobre. Nevedia, ako sa svojim novým spolužiakom prihovoriť, nevedia, čo pre nich urobiť, aby ich správanie nebolo nevhodné, aby sa ich prehnane nevypytovali, no aby im zároveň poskytli nejakú podporu. Rozhodne preto treba s deťmi hovoriť aj o týchto témach. Pekným príkladom môže byť, ak vaše dieťa podaruje novému spolužiakovi niečo na desiatu, pomôže mu a vysvetlí niektorú z domácich úloh, prinesie mu jabĺčko, milo sa mu prihovorí alebo mu ukáže školu. Aj takéto jednoduché kroky vedia byť deťom na oboch stranách nápomocné,“ uvádza príklad týkajúci sa aktuálnej kritickej situácie Tóthová Šimčáková.

Dychové cvičenia ako hra

Na odbúranie strachu v kritických situáciách môžu deťom pomôcť nielen povzbudivé slová, ale aj jednoduché dychové cvičenia a relaxácia. Výhodou je, že im ich viete predstaviť ako hru, čo môže zámeru odbúrať stres ešte výraznejšie napomôcť.

"Dychové cvičenia pomáhajú najmä v situáciách, keď dieťa premkne nekontrolovateľná úzkosť. Ak jeho pozornosť upriamite na dýchanie, znamená to, že už nemá priestor na to, aby sa zaoberalo strachom. S upokojením dychu sa upokojí aj jeho myseľ, pričom už po dvoch týždňoch si tento zvyk osvojí natoľko, že ho v prípade potreby začne používať bez vašej pomoci. Stačí, ak ho presvedčíte o tom, že s nádychom do seba nasáva silu a s výdychom dáva všetok svoj strach preč," vysvetľuje Tóthová Šimčáková.

Rozrpávanie "nasilu" 

Treba si uvedomiť, že každé dieťa je iné. A kým jedno sa môže o kritickú situáciu intenzívne zaujímať, to druhé ju nemusí vnímať vôbec. Nie je preto dobré, ak rozhovor o kritickej situácii rodič silou iniciuje. Jednoducho s ním treba začať vtedy, keď vidíte, že táto téma dieťa naozaj zaujíma. 

Keď už k rozhovoru dôjde, nezabúdajte, že vždy treba hovoriť pravdu, avšak len do takej miery, akú dieťa zvládne. "Počas rozhovoru s dieťaťom nezabudnite niekoľkokrát poukázať aj na bezpečie, ktoré dieťa má. Poukážete na to, že vždy ste a budete pri ňom. Na to, že tu a teraz sa môžete cítiť bezpečne," vysvetľuje Tóthová Šimčáková.

Staršie deti a vnímanie situácie

V prípade rozhovoru so staršími deťmi je kľúčovým pýtať sa, ako danú situáciu vnímajú, čo prežívajú, a či niektoré informácie nepotrebujú vysvetliť. "Overiť si emočný stav dieťaťa je dôležité najmä vtedy, ak s nami počúva či pozerá správy, v ktorých sa daná téma spomína, prípadne, ak ju my sami nejakým spôsobom komentujeme. Nemyslite si totiž, že dieťa vás nepočuje,“ radí psychologička, ktorá zároveň upozorňuje, že mimoriadne dôležitým je aj čas, ktorý si na rozhovor vyberiete: "O kritických situáciách s deťmi rozhodne nediskutujte večer pred spaním. Takéto nešťastné načasovanie by totiž mohlo dieťaťu odsunúť spánok či privodiť mu ťažké sny," dodáva Tóthová Šimčáková.

Dôležitá je aj škola, nielen domov

Prístup, ktorý voči kritickej situácii pozoruje dieťa doma, je kľúčový, i keď ani zďaleka nie je jediný. Podstatnú časť svojho času totiž dieťa trávi v škole, a tak môže komunikáciu o kritických situáciách výrazne ovplyvniť a uľahčiť aj škola a vzdelávací systém. Deťom totiž pomáha, ak sa o danej téme rozprávajú nielen s rodičmi, ale aj vzájomne medzi sebou.

"Je normálne, že niektoré deti vedia o danej situácii viac a niektoré menej, dokonca je v poriadku aj to, ak sa dieťa o túto tému doma vôbec nezaujíma, pretože práve škola je miestom, kde sa o nej nakoniec dozvie. Dobrým krokom je, ak si škola dá námahu a dá rodičom vedieť, že sa téma medzi spolužiakmi preberala, aby ju následne mohli so svojím dieťaťom prebrať aj doma a možno dôkladnejšie," hovorí psychologička.

Podľa Tóthovej Šimčákovej je pritom v poriadku, ak dieťa danú situáciu vníma z vlastného uhla pohľadu. "Nezabúdajte, že nemusíte dieťa nútiť, aby malo rovnaký názor ako vy len preto, že ste dospelí. Diskusia rodiča a dieťaťa, najmä, ak je v tínedžerskom veku, je v poriadku," vysvetľuje Tóthová Šimčáková.

Emočné nastavenie rodiča

Kritická situácia je pre dieťa jedným z tých momentov, kedy svojho rodiča vníma ako pilier, od ktorého očakáva, že všetok ten tlak ustojí. Ani rodič však nie je všemocný a potrebuje svoj rodičovský stres jednoducho vytriasť.

"Ak máte ako rodičia pocit, že ste pod veľkým tlakom, cielene spomaľte. Ponorte sa do seba, buďte k sebe láskaví a doprajte si príjemné chvíle, ktoré vás napĺňajú. V opačnom prípade prenesiete váš stres aj na dieťa, preto je nevyhnutné s ním pracovať tak, aby vás nedobehol vo chvíli, kedy potrebujete byť nastavení a plne sústredení na svoje dieťa," upozorňuje psychologička.

Okrem psychických potrieb je nevyhnutné dbať aj na dostatok spánku, jedla, pravidelný pitný režim a dostatok času na slnku, dôležité sú však aj pekné spoločné zážitky a budovanie priateľského vzťahu s deťmi, k čomu môžu prispieť aj rozhovory o tom, aký mali deň, či akákoľvek pochvala alebo povzbudenie.

"Nie je pritom hanbou priznať si, že komunikáciu týkajúcu sa kritických situácií nezvládate. Ak máte pocit, že je to nad vaše sily, obráťte sa na odborníkov. Tí sú tu predsa aj pre vás," uzatvára problematiku kritických situácií detská psychologička Tóthová Šimčáková.