Geniálne dieťa

Mnohé deti sú považované za bystré, šikovné, múdre či talentované, ale iba geniálne v porovnaní so svojimi rovesníkmi výrazne napredujú. „Často sú vodcami a hovorcami skupiny, pričom typické je ich výnimočné nadanie či akýsi „dar“ v jednej alebo viacerých oblastiach. Príkladom sú vynikajúce akademické výsledky či umelecký alebo športový talent,“ hovorí klinická psychologička a Life Coach Lenka Gregoríková.

Geniálne deti však môžu mávať sklony k výbuchom hnevu, nevhodnému správaniu alebo nedávajú pozor, keď im niečo hovoríte. Dôvodom je nuda alebo neschopnosť poradiť si vo svojom detskom svete s komplikovanými emóciami prameniacimi zo zložitých tém, ktoré už chápu. Práve preto potrebujú pomoc dospelých, od ktorých sa môžu naučiť účinné techniky a zaradiť sa tak do bežného kolektívu.

Ako rozpoznať geniálne dieťa?

Bystrosť, šikovnosť a talent, ktorými niektoré deti oplývajú, sú ťažko merateľné a neraz vychádzajú len z individuálneho presvedčenia. Ako však rozpoznať dieťa, ktoré je skutočne geniálne? „Podľa všeobecne uznávanej definície sú za geniálne považované deti, ktorých intelektové schopnosti prekračujú IQ 130. Na zisťovanie úrovne intelektu sa využívajú komplexné testy inteligencie, psychológovia a popredné školské inštitúcie sa už však snažia využívať aj rôzne doplnkové testy zamerané napr. na úroveň kreativity dieťaťa,“ vysvetľuje Gregoríková.

Veková hranica, odkedy by sa prejavy geniality mali u detí prejavovať, však nie je jednoznačne daná. „Sú deti, ktoré sú prirodzene zvedavé a šikovné už od útleho veku a jednotlivé vývinové medzníky dosahujú výrazne rýchlejšie než ich rovesníci. Opakom sú deti, ktorých vývin je primeraný či dokonca pomalší, no napriek tomu môžu v nejakej oblasti vynikať,“ hovorí psychologička.

Aké znaky môžeme pozorovať na geniálnych deťoch?

Okrem nadpriemerného nadania a bystrosti geniálne deti vynikajú aj svojím komplexným, logickým myslením. „Geniálne deti začínajú čítať už v relatívne skorom veku. Okrem toho vedia pomenovať všetky odtiene farieb, počítajú, maľujú, recitujú a majú vynikajúcu pamäť,“ opisuje geniálne deti psychologička.

Vysoká úroveň logického myslenia sa u geniálnych detí prejavuje aj ich hĺbkovým záujmom o náročné životné témy. „V snahe o hĺbavé rozhovory však geniálne deti narážajú na svoju emočnú nezrelosť, ktorá prirodzene vyplýva z roly dieťaťa. Náročným témam síce rozumejú, no majú problém ich verbalizovať a emočne spracovať, v dôsledku čoho môžeme v ich správaní pozorovať výbuchy hnevu, frustráciu či neschopnosť zaradiť sa do kolektívu detí,“ upozorňuje Gregoríková.

Genialita ako faktor, ktorý sa dedí

Dedičnosť zohráva dôležitú úlohu nielen v otázkach zdravia, vzhľadu či psychickej odolnosti, ale aj v otázkach geniality. Problém je, že nevieme, akí boli naši predkovia niekoľko pokolení pred nami, preto nevieme ani to, či mali vhodné podmienky na rozvoj svojho daru. Jedna vec je totiž narodiť sa ako geniálne dieťa, no druhá je vyrastať v prostredí, ktoré je rozvoju jeho nadania reálne naklonené.

Výskyt geniálnych detí pritom nie je viazaný na žiadnu rasu, kultúru či sociálne zázemie. „Geniálne deti nachádzame aj v sociálne slabších pomeroch, kde ale zväčša nemajú priestor ukázať svoj potenciál. V dôsledku toho sú v centre pozornosti najmä ich “nedostatky”, ktoré ich skutočný potenciál zatienia. Príkladom je geniálne dieťa zo znevýhodneného prostredia so záujmom o matematiku a čísla, ktoré sa však nevie zaradiť medzi rovesníkov, pretože mu nerozumejú a ono nerozumie im. Rodičia si však nepozrú zošit plný výpočtov a rovníc, vidia iba to, že ich dieťa je “samotár a podivín” s problémovým správaním,“ uvádza príklad Gregoríková.

Genialita ako diagnóza. Je nutná špeciálna výchova?

Faktom je, že geniálne detí sú iné. Ich správanie a schopnosti sa vymykajú priemeru. „Mentálne zaostávanie a nadpriemerný intelekt predstavujú dva póly,  ktoré sú zo štatistického hľadiska považované za odchýlku od normy, ktorá je v populácií najpočetnejšia. Treba si však uvedomiť, že pre tento prípad je štatistické hodnotenie až priveľmi strohé a nedokáže obsiahnuť prednosti a prínos ako geniálnych, tak ani mentálne hendikepovaných ľudí,“ upozorňuje psychologička.

Pri výchove geniálnych detí je pritom podľa Gregoríkovej potrebné pamätať na fakt, že „ak Pán Boh v niečom pridal, v niečom inom zas ubral“. „Geniálne deti sú vďaka svojmu nadaniu zvyknuté na chválu a oceňovanie, čím si pestujú sklon k perfekcionizmu, ktorý im v dospelosti môže komplikovať život. Ak sa im nedarí, veľmi ľahko upadnú do stavu frustrácie. Je preto potrebné povzbudzovať ich a učiť, že aj chyby sú v živote povolené,“ vysvetľuje Gregoríková.

Okrem perfekcionizmu je u geniálnych detí častým problémom aj nedostatočne rozvinutá emočná inteligencia alebo sociabilita, ktoré je potrebné s nimi spoločne pestovať. „Ak si všimnete, že je vaše dieťa nadané v matematike, no nevie sa hrať s kamarátmi alebo nerozumie empatií, je potrebné, aby ste sa v jeho rozvoji zamerali aj na tieto oblasti. Dobrou pomôckou môžu byť rôzne hry, knižky a príbehy, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí empatií a sociálnym zručnostiam, práve vďaka ich identifikácií na jednotlivých hrdinoch príbehu,“ radí psychologička.

Vzdelávanie geniálnych detí

Rovnako ako v prípade všetkých detí, aj u tých geniálnych má ísť správna výchova ruka v ruke so správnym nastavením vzdelávacieho procesu. „Výskumy ukazujú, že pre geniálne deti je najvhodnejším vzdelávanie v skupine podobných detí, t. j. nadpriemerne inteligentných rovesníkov. V našich podmienkach sú však takéto možnosti limitované, a tak sa často pracuje s individuálnym vzdelávacím plánom. Ten dieťaťu umožňuje zrýchlené vzdelávanie alebo rozširuje štandardné učebné plány o doplnkové časti, ktoré vyplnia čas geniálnych detí, kým sa ich spolužiaci učia podľa štandardných osnov,“ vysvetľuje Gregoríková.

Zaradenie geniálneho dieťaťa do bežného vzdelávacieho procesu prináša podľa psychologičky viaceré riziká. „Geniálne deti chápu význam inštrukcií veľmi rýchlo, ich pracovné tempo a schopnosť učiť sa prevyšuje pracovné tempo skupiny, a tak sa v podmienkach bežného vzdelávacieho procesu začínajú nudiť, sú nepozorné a nesústredené. Ďalším z rizík je problematická socializácia geniálneho dieťaťa v bežnej školskej triede. Ťažkosti so zaradením sa do skupiny kvôli odlišným záujmom, bystrému mysleniu, veľkej emočnej nezrelosti a výbuchom hnevu či závisť, ktorú rovesníci voči geniálnemu spolužiakovi neraz pociťujú, môžu spôsobiť vylúčenie geniálneho dieťa na okraj skupiny,“ upozorňuje psychologička.

Aj geniálne deti sú predovšetkým DETI

Geniálne deti sú síce bystré, dokážu logicky uvažovať a ich nadpriemerne vysoký intelekt ich ťahá za vedomosťami zo sveta dospelých. Napriek tomu nemôžeme zabúdať, že rovnako ako ich rovesníci, aj geniálne deti sú v prvom rade deti. Treba preto dbať, aby témy, ktorým sa spoločne venujete, neboli pre ne z emočného hľadiska až príliš náročné. Tak ako v mnohých prípadoch, aj tu si môžete pomôcť hrou. „Hra dáva deťom priestor spracovávať všetky svoje zážitky a emócie. Pre dieťa je to najprirodzenejší spôsob upokojenia sa a relaxácie, môže však slúžiť aj ako prostriedok  vyjadrenia pocitov a rozvíjania empatie či sociálnych zručností. Dieťa vám totiž nepríde povedať, že malo ťažký deň. Namiesto toho vás vyzve do hry, počas ktorej vám povie ako sa mu darilo a čo potrebuje,“ objasňuje Gregoríková.

Dôležitá je rovnováha

Geniálne deti sú v dospeláckej múdrosti okúzľujúce, a ak si aktivity zamerané na rozvoj svojho potenciálu vyžadujú, treba im ich dopriať, avšak – s mierou. Nielen v prírode, ale aj u ľudí platí, že potrebujeme rovnováhu. „Ak chceme, aby z našich detí vyrástli spokojní a vyrovnaní ľudia, je potrebné venovať sa s nimi aj úlohám a témam, ktoré nie sú v centre ich záujmu. Práve tak docielime ich rozvoj po viacerých stránkach - emočnej, rozumovej, praktickej ale i sociálnej,“ vysvetľuje psychologička.

Keď genialitu vidíme aj tam, kde nie je

Geniálne deti si vyžadujú individuálny prístup, preto je dôležité, aby sme ich dar dostatočne skoro rozpoznali a následne ho za pomoci odborníka aj správne identifikovali. Nie každé nadané dieťa je totiž geniálne a nie každé nadpriemerne inteligentné dieťa sa na prvý pohľad javí ako skutočne geniálne. Podľa psychologičky je preto nevyhnutné, aby sme potreby dieťaťa nielen pozorne vnímali, ale aj chápali a nevyvíjali naň tak zbytočný tlak, ktorý by mohol vyústiť do nadmerného stresu či dokonca životnej traumy.

„V súčasnej dobe sociálnych sietí a vzájomného porovnávania sa vnímam veľký tlak rodičov na svoje deti, od ktorých žiadajú, aby boli rovnako perfektné ako ich rovesníci. Chápem, že každý rodič sa rád pochváli svojím nadaným a šikovným dieťaťom, nikdy však, prosím, nenúťte svoje deti nasilu dosahovať skvelé výkony len preto, aby ste sa mohli pochváliť známym. Geniálne deti predstavujú iba malé percento v populácií a nenájdeme ich v každej druhej domácnosti. Ich dar v sebe nesie aj určité bremeno, preto je dôležité, aby rodičia boli ku svojim deťom vnímaví, láskaví a rešpektovali ich prirodzené tempo vývinu. Je v poriadku, ak  je vaše dieťa  “iba” priemerne šikovné. Stále je predsa výnimočné tým, že je vaše, “ dodáva na záver psychologička a Life Coach Lenka Gregoríková.