Odhliadnuc od súčasného, silne komerčného charakteru sa sviatok sv. Valentína spája s nejednou legendou o činoch plných láskavosti. Tradícia siaha až do obdobia 2. a 3. storočia, odkiaľ pochádza aj legenda o sv. Valentínovi, kňazovi, ktorý tajne oddával zaľúbených aj napriek tomu, že vtedajší cisár Claudius II. svadby zakázal. Sv. Valentín sa tomuto nariadeniu vzpriečil, a tak bol potrestaný smrťou.

Okrem legiend má však sviatok zaľúbených pôvod aj v obrazoch prírody. Už v stredoveku ľudia vnímali, že od polovice februára začínajú vtáci spievať, hniezdiť a znášať vajíčka, v čom videli nielen prebúdzanie prírody, ale aj oslavu lásky.

Keď sa legenda stane komerčným sviatkom

Posledným popudom, vďaka ktorému je dnes Valentín komerčným sviatkom, bola podpora predaja pohľadníc v Amerike, ktorú iniciovala Esther Howlandová. Esther prišla v roku 1840 s myšlienkou, že by sme počas Valentína mali svojim milovaným posielať prianie podobné tomu vianočnému. „Valentín je dňom, kedy sa posiela druhé najväčšie množstvo pohľadníc. Len v Amerike ich každoročne svojim blízkym pošle asi 150 miliónov ľudí,“ hovorí psychológ Aleš Bednařík.

Valentín je dnes vo veľkom zneužívaný na marketingové účely, podľa Bednaříka ho však stále môžeme vnímať aj pozitívne, čiže ako dobrú pripomienku toho, že ľuďom, na ktorých nám záleží, máme prejaviť lásku a náklonnosť. „Je samozrejmé, že niektorí môžu Valentín vnímať otravne. Pre iných však môže byť dobrou zámienkou na to, aby ľudom naokolo venovali niečo pekné a zmysluplné,“ hovorí Bednařík.

Pozornosti nikdy nie je dosť

Mnohí by iste argumentovali tým, že lásku a pozornosť máme blízkym rozdávať každý deň, nielen na Valentína. Je to však vôbec možné? A hlavne – je to vhodné? Hovorí sa, že všetkého veľa škodí a aj v tomto smere je dôležité nájsť zlatú strednú cestu. „Pozornosti, rovnako ako prejavov náklonnosti nikdy nie je veľa. Problém skôr spočíva v tom, že ich prejavujeme v nedostatočnej miere,“ pripomína Bednařík.

V otázkach lásky tak podľa odborníka nie je nutné držať sa „na uzde“, práve naopak. „Pripomenúť sa, prejaviť vďaku alebo náklonnosť - či už slovne, fyzickým kontaktom alebo inou milou aktivitou, je len dobré. Je to ako so šťastím a spokojnosťou. Ak každý deň robíme maličkosti, ktoré podporujú naše šťastie a spokojnosť, tak spokojnejšími budeme. Presne to isté platí aj v rámci budovania vzťahov, či už rodinných alebo partnerských. A práve o tom je celý Valentín,“ vysvetľuje Bednařík.

Psychický náklad pre osamelých

Smutné je, že ako spoločnosť si nie vždy uvedomujeme, že naše okolie netvoria len šťastne zaľúbené páry. Pre tých, ktorí nemajú partnera a cítia sa osamelo, môže byť preto Valentín dosť silnou psychickou záťažou. Všadeprítomné zaľúbené reklamy im v tomto období môžu výrazne podkopávať sebavedomie, a tak je na mieste zaoberať sa aj otázkou, ako sa počas Valentína vyhnúť depresiám a pocitom menejcennosti.

„Singles, teda ľudia bez partnera, by si mali uvedomiť, že nie sú sami. Každý z nás má predsa okolo seba rodinu, priateľov, susedov či blízkych, ktorí nás majú radi. Počas Valentína sa preto netreba upínať na to, že nemám partnera či partnerku, ktorým by som prejavil lásku. Nezabúdajme, že láska má predsa veľa foriem. Môžeme mať domáce zvieratá, susedov, deti, rodičov, súrodencov... Každý z nás niekoho má a keď nie, je aj na našej zodpovednosti, aby sme na nadväzovaní vzťahov v rámci komunity kde žijeme, začali pracovať,“ vysvetľuje psychológ.

Vzťahy v čase pandémie

Jedným z faktorov, ktorý za náš „single stav“ môže niesť zodpovednosť, je práve pandémia.

Je pravda, že sme kvôli nej ako ľudia citovo ochladli? „Pandémia naše vzťahy ovplyvnila rôznorodými spôsobmi. U niekoho vzťahy podporila, u iných ich zas zhoršila. Typickým príkladom sú ľudia v prvej línii, ktorí sú doslova zavalení prácou a nemajú času na seba ani na svojich blízkych,“ hovorí Bednařík.

V rámci nadväzovania partnerských vzťahov však pandémia naozaj môže mať výrazne negatívny vplyv. „Ako pri všetkých vzťahoch, aj v tých partnerských potrebujeme zručnosti a skúsenosti, ktoré je nutné vyhľadávať, nadobúdať a pestovať. Len vďaka tomu sa dokážeme lepšie zbaviť ostychu a získavať nové zručnosti. Vďaka nim dokážeme nielen lepšie nadväzovať kontakty, ale aj pustiť sa do bežných a nezáväzných oslovení na ulici či v parku. A práve toto je to, čo v nás vzbudzuje pocit, že žijeme vo väčšej interakcii s ľuďmi, ktorí nás akceptujú,“ vysvetľuje Bednařík, podľa ktorého je prekvapivé, že ľudia žijú v presvedčení, že nemajú iných otravovať. Štúdie totiž ukazujú, že keď sa dáme do reči s niekým cudzím, obom to zlepší deň.

Útecha vo forme online zoznamiek

Počas pandémie sme o osobný kontakt s ľuďmi prišli, a tak sa mnohí upli na používanie zoznamiek či randiacich aplikácií. Digitále randenie má však podľa odborníka viacero aspektov, pričom tie riskantné nie sú výnimkou. „Z rozhovorov s tými, ktorí online zoznamky využívali, viem, že bývajú sklamaní. Ľudia, s ktorými sa zoznámili, nielen že vyzerali inak - väčšinou horšie než na profiloch, ale inak sa aj správali,“ varuje Bednařík.

Napriek negatívnym skúsenostiam však odborník pripúšťa, že práve digitálny svet môže byť vhodnou formou, ako jednoduchšie vstúpiť do sveta reálneho. „Nie je vylúčené, že vďaka zoznamke nevznikne dobrý a pekný vzťah, či už kamarátsky alebo partnerský. Okrem toho môže dôverné písanie pôsobiť ako dobrá forma terapie. Ak však vzťah zostane len na digitálnej úrovni, nikdy nebude dostatočný,“ upozorňuje Bednařík.

Povrchné vzťahy

Paradoxom je, že aj keď sa navonok prezentujeme, že nám na vzťahoch mimoriadne záleží, v skutočnosti sa bojíme ísť do hĺbky. Upozorniť nás na to môže aj Svetový deň manželstva, ktorý patrí 2. februárovej nedeli. Problém je, že aj keď ho oslavujeme len pár dní pred Valentínom, v skutočnosti ho nik nepozná. Je to znak toho, že sa manželstva bojíme? Prečo v skutočnosti uprednostňujeme život bez záväzkov pred životom v manželstve?

„Je pravda, že aj súčasné sčítanie obyvateľstva ukázalo, že až 44 % Slovákov žije mimo partnerského vzťahu. Jedným z dôvodov, prečo uprednostňujeme takzvaný singles spôsob života je, že mladí ľudia sú medzi 20. a 30. rokom, kedy je pravdepodobnosť, že si nájdu partnera, najvyššia, najviac zahltení prácou a štúdiom, a tak nemajú čas budovať potenciálny partnerský vzťah. Ďalším dôvodom je, že tínedžeri menej randia, a tak nemajú dostatok zručností takýto vzťah rozvíjať. Nedostatok zručností sa neskôr automaticky pretavuje do strachu a obáv, preto sme plní neistoty nielen pri vstupe do manželstva, ale aj do akéhokoľvek dlhodobého vzťahu,“ vysvetľuje Bednařík.

Strach z manželstva?

Manželia sa často boria s tým, ako manželstvo zvládať. Vzájomné spolužitie im pritom často komplikuje názor, že manželstvo buď funguje alebo nefunguje. Má to však háčik. „Manželia často zabúdajú, že ak chceme veci skutočne ovplyvňovať, musíme ich ovplyvňovať aktívne. Tak ako aktívne ovplyvňujeme svoju kariéru, štúdium či zdravý životný štýl, rovnako aktívne by sme mali ovplyvňovať aj svoj manželský vzťah. To, samozrejme, zahŕňa aj naše zručnosti a schopnosť učiť sa reagovať na toho druhého tak, aby sme konflikty riešili konštruktívne a vedeli si užívať spoločne strávený čas,“ vysvetľuje Bednařík.

Manželstvo a dlhodobé vzťahy sa pritom rozhodne oplatí pestovať. Podľa odborníka sú totiž ľudia, ktorí žijú v dlhodobo dobrých vzťahoch, na ktorých pracujú, celkovo zdravší, sebavedomejší, cítia väčšiu zmysluplnosť života a sú šťastnejší než tí, ktorí sú single.

„Opakom je osamelosť, ktorá skracuje život tak, akoby sme denne vyfajčili krabičku cigariet. Tak to ukazujú štúdie. Určite preto má zmysel usilovať sa o dobré vzťahy - kolegiálne, priateľské, susedské či rodinné, pričom ten partnerský resp. manželský môžeme vnímať ako dobrý bonus,“ dodáva Bednařík.

Právny záväzok nie je na škodu

Napriek zmysluplnosti manželstva sa však bežne stretávame s tým, že aj dlhodobé páry sa manželskému zväzku jednoducho bránia. Najčastejším argumentom je, že papier nepotrebujú. Podľa odborníka to však nie je celkom pravda.

„Manželstvo ako právny zväzok prepája ľudí nielen záväzkovo, ale aj právne a majetkovo, čo v konečnom dôsledku komplikuje rozchod. V pozitívnom slova zmysle. Namiesto urýchleného konca sa totiž omnoho viac snažíme vzťahy najskôr zachrániť. Ak však právny záväzok chýba, partnerovi nerobí problém bez slova odísť,“ upozorňuje odborník.

Právny zväzok je teda výhodou manželstva. Principiálne nám však šťastný a zmysluplný život poskytujú všetky dlhodobé a plnohodnotné vzťahy, nielen tie partnerské. „Dôkazom toho sú ľudia, ktorí vedia žiť plnohodnotný život aj napriek tomu, že žijú bez partnera. Vidíme to napríklad na vdovcoch a vdovách, ktorí svojho životného partnera stratili a po fáze smútenia vedia naďalej žiť dobrý a spoločenský život. Aj to je dôkazom, že náš život je o dlhodobých dobrých vzťahoch, pričom ten partnerský a manželský je síce v niečom exkluzívny, no napriek tomu nie je nenahraditeľný,“ dodáva Bednařík.