Novoročné predsavzatia. Čo o ich dopade na našu psychiku hovorí psychologička?

12 minút čítania

Novoročné predsavzatia. Čo o ich dopade na našu psychiku hovorí psychologička?

12 minút čítania
30.12.2022 12:00
Prečítané: 552x

Novoročné predsavzatia sa stali trendom, ktorý doslova valcuje (nielen) Slovákov. S príchodom Nového roka si ich dáva viac ako polovica dospelých, dlhšie než do februára sa ich však drží menej než 10 % z nich! Dôvodom nízkej úspešnosti je podľa odborníčky fakt, že nevieme, ako naše predsavzatia správne zadefinovať. O tom, aký dopad má následné zlyhanie na našu psychiku a či majú novoročné predsavzatia vôbec nejaký zmysel sme sa rozprávali s klinickou psychologičkou a životnou koučkou Lenkou Gregoríkovou. 

Novoročnými predsavzatiami sa mnohí z nás snažia zbaviť nepríjemných zlozvykov, ale aj vykompenzovať si nadmernú konzumáciu jedla počas sviatkov. Podľa psychologičky však naše predsavzatia do veľkej miery odrážajú najmä mieru našej spokojnosti s uplynulým rokom. Snažíme sa nimi reflektovať naše zanedbané potreby, nenaplnené sny a zlepšiť tak celkovú spokojnosť v živote.

Tohtoročné novoročné predsavzatia sú však podľa psychologičky Lenky Gregoríkovej o niečo zmysluplnejšie než tie, ktoré sme mali tendenciu dávať si v minulých rokoch. Dôvodom je práve pandémia, ktorá nás izolovala od sveta, čím nás donútila zastaviť sa a obrátiť svoju pozornosť z vonkajšieho sveta plného kriku, chaosu a materiálnych vecí do svojej duše, urobiť si inventúru vlastných potrieb, prianí a naučiť sa byť vnímavý k sebe samému. „Kvalita novoročných predsavzatí sa transformovala z odstránenia zlozvykov na napĺňanie emočných potrieb, ako napríklad spokojnosti v práci, zlepšenie vzťahov s blízkymi či nachádzanie času pre samého seba,“ hovorí Gregoríková.

S predsavzatiami netreba čakať do nového roka

Novoročné predsavzatia nadväzujú na bilancovanie uplynulého roka, preto práve Nový rok otvára akýsi pomyselný míľnik, ktorý nám dáva priestor vytvoriť si svoj dokonalý „akčný plán“ a začať tak odznova. Takéto načasovanie však v rámci našej snahy o zmenu nie je vôbec podstatné. Predsavzatia sú totiž podľa Gregoríkovej prínosné len vtedy, ak sa naozaj dotýkajú pravej potreby človeka. „Podstatné je dopátrať sa k pravej podstate svojich potrieb, prianí a snov. Často si pritom uvedomíme, že nepotrebujeme ísť na drahú dovolenku k moru, ale len vypnúť či stráviť čas s blízkymi. Novoročné predsavzatia sa preto vôbec nemusia niesť v štýle veľkolepých plánov,“ hovorí psychologička.

Dôležitá je kladná formulácia

Novoročné predsavzatia často vyplývajú aj z toho, čo nám na sebe prekáža. Príkladom je nezdravé stravovanie, fajčenie, nedostatok pohybu či rôzne iné zlozvyky. Ak však na nich naozaj chceme popracovať, určite by sme si predsavzatia s nimi spojené nemali formulovať v negatívnej podobe. „Predsavzatia majú byť formulované vždy pozitívne a v prítomnom čase. Nejde totiž len o presvedčenie ale aj spôsob, ako o ňom premýšľame. Ak si naša myseľ desaťkrát denne povie ‚chodím do prírody každý deň po práci‘ znie to nášmu mozgu motivačnejšie než formulácia ‚nebudem sedieť na gauči‘. Ak si predsavzatie navyše formulujeme v prítomnom čase, klameme svoju myseľ, že už cieľ napĺňame, a tak sme oveľa viac motivovaní ho aj skutočne zrealizovať,“ vysvetľuje Gregoríková.

Okrem pozitívnej formulácie je, samozrejme, dôležité aj odhodlanie pokračovať v napĺňaní predsavzatia aj po opadnutí počiatočnej eufórie. „Za úspech môžeme považovať, ak sa nám predsavzatie podarí zapracovať do nášho života ako súčasť dennej rutiny. Ak sa ho budeme držať dostatočne dlho a úprimne, prerastie v rituál, ktorý bude pre nás posvätným a vnesie do nášho života pokoj aj v časoch kríz,“ dodáva psychologička.

Kameň úrazu

Naše novoročné predsavzatia najčastejšie stroskotajú na našej netrpezlivosti. Zlozvykov sa chceme zbaviť čo najskôr, v rámci cvičenia zas chceme vidieť výsledky už po prvých tréningoch. Z psychologického hľadiska tento stav označujeme aj ako tzv. syndróm falošnej nádeje, ktorý je podľa Gregoríkovej charakteristický nereálnymi očakávaniami o pravdepodobnej rýchlosti, ľahkosti a zmene našich návykov. „Dôležitou súčasťou procesu zmeny je aj realistický pohľad a snaha myslieť pozitívne aj v prípade pochybenia, ktoré treba vnímať ako súčasť procesu zmeny. Práve naša schopnosť zvládnuť čiastočné pochybenie nás totiž predurčuje k tomu, či nakoniec predsavzatie dodržíme alebo nie,“ vysvetľuje odborníčka.

Okrem toho je rozumné sústrediť pozornosť na jeden cieľ a netrieštiť ju medzi niekoľko ďalších. „Treba si dať len jedno predsavzatie a o to poctivejšie k nemu pristupovať. Ak sa totiž vzdáme všetkých zlozvykov naraz, môže hroziť, že prídeme o svoju, aj keď zlú „odmenu”. Lepšie je preto začať napríklad so zdravým stravovaním a až keď v ňom vytrváme, môžeme zaradiť aj cvičenie,“ hovorí Gregoríková.

Predsavzatia by mali byť SMART

Nezabúdajme, že predsavzatia sú istou formou cieľov. Preto ak chceme, aby nám ich napĺňanie fungovalo, mali by sme ich formulovať podľa tzv. SMART schémy. Každé predsavzatie by tak malo byť špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, realistické a časovo ohraničené. „V rámci predsavzatia si preto nestačí povedať, že napríklad obmedzíme pitie alkoholu. Takéto predsavzatie nie je SMART, pretože nevieme, čo vo výsledku „obmedzenie” znamená. Ak si však stanovíme, že si dáme maximálne jeden pohárik raz týždenne po dobu mesiaca, znie to oveľa konkrétnejšie, a teda aj splniteľnejšie,“ vysvetľuje Gregoríková, ktorá sa v rámci svojej praxe venuje najmä liečbe ľudí závislých od alkoholu.

smart ciele

Motivácia verzus sklamanie

Podľa psychologičky tkvie problém v tom, že mnohí z nás si dostatočne neuvedomujú pravý zmysel novoročných predsavzatí a dávajú si ich len preto, že je to moderné. Aký zmysel však má dávať si predsavzatia, ak nie sme ochotní si ich úprimne sformulovať a čestne k nim pristupovať? „Novoročné predsavzatia so sebou prinášajú motiváciu a nádej v to, že ak ich dodržíme, budeme spokojnejší. Ak si však proces zmeny nastavíme nesprávne, vo výsledku môžeme byť sklamaní, frustrovaní a demotivovaní. Dokonca sa u nás môžu objaviť aj depresívne nálady,“ upozorňuje Gregoríková, ktorá v snahe prežívať zmenu ako pozitívny proces odporúča vopred analyzovať všetky možné riziká a úskalia, ktoré by mohli byť potenciálnou rušičkou úspechu. Je pritom celkom normálne, ak o radu požiadame skúseného odborníka, ktorý nám s hĺbkovým pochopením našich predsavzatí môže pomôcť. „Mať predsavzatie na začiatku roka je síce pekné, no treba prehĺbiť porozumenie aj voči tomu, prečo určitý zlozvyk vlastne mám a čo ma k nemu opakovane privádza,“ pripomína odborníčka.

demotivacia

Nenaplnené novoročné predsavzatia si nevyžadujú trest

Novoročné predsavzatie môže byť prvým krokom k úspechu. Už to, že si ho dáme, je dôkazom, že máme snahu zmeniť v našom živote niečo, čo nám prekáža či uberá na jeho kvalite. Problém však môže nastať v prípade, ak svoje predsavzatie nedodržíme, kedy máme podľa psychologičky tendenciu sa „trestať“. Podľa Gregoríkovej je preto dôležité uvedomiť si, že ak aj novoročné predsavzatie nedodržíme, nič zlé sa nestane. „Na naše predsavzatia by sme sa mali pozerať ako na drobné výhody, ktoré nám môžu zlepšiť deň. Ak napríklad zhodíme 1 kg za dva týždne, bude to fajn pocit. Budeme ľahšie zapínať nohavice a viac sa vnútorne usmievať. Ak sa nám to však nepodarí, netreba to vnímať ako prehru a definitívne kapitulovať. Či už svoje predsavzatie naplníme úplne, čiastočne alebo vôbec, vždy musíme mať na pamäti, že sme hodnotná ľudská bytosť, ktorá si zaslúži lásku, úctu a rešpekt bez ohľadu na úspech novoročného predsavzatia,“ zdôrazňuje Gregoríková.

sebalaska

Novoročne predsavzatia sú voľbou, nie pravidlom

To, že sa z novoročných predsavzatí stal obľúbený trend ešte neznamená, že si ich za každú cenu musíme dávať aj my sami. Nezabúdajme, že toto nie je o tom, kto z nás je viac „cool“, ale o tom, či sme ochotní zabojovať o svoju vlastnú spokojnosť. Podľa psychologičky je preto v úvode nového roka na mieste položiť si otázku, či novoročné predsavzatia vo svojom novom roku naozaj chcete a nakoľko úprimne k nim mienite pristúpiť. Predsavzatia v sebe totiž zahŕňajú zmenu, ktorá môže obnášať aj dočasnú nepohodu a diskomfort. Netreba ale zabúdať, že v prípade zmeny je dôležitá cesta, nie cieľ! „Tento citát naplno vystihuje mechanizmus, ktorý rovnako platí nielen pri predsavzatiach, ale aj pri životných cieľoch. Všetko, čo robíme úprimne, vytrvalo a s nezištným úmyslom byť v istej oblasti lepším, si vyžaduje aj obetu, opustenie komfortnej zóny a zmenu myslenia. Na takejto „bolestnej” ceste však získavame celkom nový uhol pohľadu, ktorý nám zároveň dodáva motiváciu a vytrvalosť v snahe ísť ďalej,“ dodáva na záver Gregoríková.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia