Dojčenie a jeho prínos pre novorodenca

Materské mlieko je podľa odborníkov najlepšou formou potravy, akú môže novorodenec a dojča dostať. Všetky ostatné formy náhradnej výživy, resp. umelého mlieka sa síce snažia čo najviac priblížiť zloženiu materského mlieka, no podľa pediatričky Denisy Jaššovej to nie vždy na 100 % dokážu.  „Tvorba materského mlieka je unikátny a jedinečný proces, ktorý sa prispôsobuje aktuálnym potrebám dieťaťa. Ak matka napríklad ochorie, v materskom mlieku sa začínajú okamžite objavovať protilátky proti danému ochoreniu. Práve vďaka tomuto jedinečnému a zároveň neustále sa meniacemu zloženiu prispôsobujúceho sa aktuálnym potrebám dieťatka, je materské mlieko také výnimočné,“ vysvetľuje pediatrička Denisa Jaššová.

Prípady, v ktorých sa dojčenie neodporúča

Hoci je dojčenie všeobecne považované za správny krok, existujú situácie, v ktorých sa vyslovene neodporúča. Pravdou však je, že ich je omnoho menej, než sme si možno mysleli. „Dojčenie sa neodporúča, ak matka trpí chorobou, ktorá buď sama o sebe znemožňuje dojčenie, alebo musí užívať lieky, ktoré sa pri dojčení užívať nemôžu. V skutočnosti je však takýchto stavov minimum. Pokiaľ by sme sa mali držať príbalových letákov, nemohla by dojčiaca žena užívať takmer nič. Našťastie však máme databázy, ktoré zbierajú informácie o liekoch počas gravidity a dojčenia. Voľne dostupná je napríklad www.e-lactancia.org,“ hovorí Denisa Marcišová, ktorá pôsobí ako gynekologička vo Švédsku.

S tým, že dojčenie sa vyslovene neodporúča len v skutočne ojedinelých prípadoch súhlasí aj pediatrička Denisa Jaššová, podľa ktorej môžeme prípady s absolútnou kontraindikáciou zrátať na jednej ruke. „Príkladom je galaktozémia, infekcia HTLV 1 a 2 vírusom a infekcia matky vírusom HIV ale len v rozvojových krajinách, nakoľko v rozvinutých krajinách, a teda aj na Slovensku, to kontraindikácia nie je. Čiastočnú kontraindikáciu tiež predstavuje fenylketonúria a ostatné metabolické ochorenia, závislosť matky na drogách a omamných látkach či už spomínané užívanie niektorých liekov.“ Marcišová pritom dopĺňa, že dojčenie sa neodporúča ani v prípadoch, ak žena trpí dekompenzovaným psychiatrickým ochorením, napr. popôrodnou psychózou.

Dojčenie a jeho vplyv na zdravie matky

Okrem toho, že sa dojčenie všeobecne odporúča ako ideálny štart pre dieťa, zo zdravotného a medicínskeho hľadiska je tou najvhodnejšou alternatívou aj pre samotnú matku. „Dojčenie pôsobí ako ochranný faktor voči viacerým druhom nádorových ochorení. Počas dojčenia totiž v tele matky prevláda hormón progesterón, ktorého prevaha pôsobí ako ochranný faktor proti rakovine endometria, teda výstelku maternice. Dojčenie tiež zabraňuje ovulácií, čo je zas ochranným faktorom voči niektorým druhom rakoviny vaječníka. Okrem toho dojčenie považujeme aj za ochranný faktor rakoviny prsníka,“ vysvetľuje gynekologička Marcišová.

Ako stimulovať tvorbu mlieka a zvýšiť tak šancu dojčiť?

S cieľom nestratiť možnosť dojčiť sa hneď po pôrode odporúča položiť dieťa na brucho matky. V prípade, že to zo zdravotného hľadiska bezprostredne po pôrode nie je možne, treba tak podľa Marcišovej urobiť čo najskôr. Kontakt „koža na kožu“ je v tomto prípade mimoriadne dôležitý, preto ho treba opakovane uplatňovať tak intenzívne, koľko sa len dá. Dôležité je tiež časté prikladanie dieťaťa na prsník a dôsledné dodržiavanie pitného režimu.

S nástupom straty mlieka sa niektoré mamičky zvyknú uchyľovať k „podpultovému“ získaniu a užívaniu liekov, ktoré zvyšujú tvorbu hormónu prolaktínu, a teda zvyšujú aj tvorbu mlieka. „Jedným z príkladov je Domperidon, ktorého užívanie sa však dôrazne neodporúča. Tento liek sa používa ako liek proti zvracaniu v istom dávkovaní a trvaní. Ženy, ktoré si tento liek zoženú „podpultovo“ a užívajú jeho veľké dávky bez akejkoľvek kontroly lekára, si môžu privodiť vážne poruchy srdcového rytmu. Potenciálne riziko je teda vyššie ako potenciálny benefit, ktorý z užívania tohto lieku plynie,“ vysvetľuje gynekologička Denisa Marcišová.

Čo ak sa matka rozhodne svoje dieťa nedojčiť?

Napriek preukázateľným benefitom nielen na zdravie dieťaťa, ale aj na zdravie matky, je dojčenie jej slobodným rozhodnutím. Ak sa matka rozhodne svoje dieťa nedojčiť, jej okolie je povinné toto rozhodnutie rešpektovať. „V takomto prípade je ideálne, ak matka o svojom rozhodnutí nedojčiť upovedomí zdravotnícky personál hneď pri pôrode, resp. pred pôrodom, aby sa okamžite začalo s vyviazaním prsníkov. Namiesto vyviazania je pritom vhodné použiť aj pevnú športovú podprsenku. V súčasnosti už tiež existujú aj lieky na zastavenie tvorby mlieka, takže rozhodnutie nedojčiť sa dá docieliť relatívne jednoducho,“ hovorí Marcišová.

Hoci je rozhodnutie matky nedojčiť normálne a slobodné, podľa pediatričky Denisy Jaššovej existuje niekoľko výskumov, ktoré naznačujú, že dojčené deti majú pred nedojčenými deťmi určité výhody. „Príkladom je zníženie gastrointestinálnych a respiračných infekcií, lepšie dozrievanie kognitívnych schopností v neskoršom veku či nižšie riziko civilizačných ochorení,“ hovorí Jaššová.

Kedy je ideálne s dojčením skončiť?

Dĺžka dojčenia je v prípade každého dieťaťa a matky individuálna, ideálne je však dojčenie počas prvých 6 mesiacov. Dieťa vtedy nemusí prijímať žiadnu inú stravu ani tekutiny okrem materského mlieka a vitamínu D. „Po uplynutí 6 mesiacov je vhodné začať s nemliečnymi príkrmami, pričom mlieko môže tvoriť hlavný kalorický zdroj až do dosiahnutia prvého roku života. Aj po uplynutí jedného roku však môže mať materské mlieko u detí nielen kalorický, ale aj psychologický a upokojujúci význam a stále môže tvoriť aj tretinu denného príjmu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť deti do 2 rokov, prípadne aj dlhšie, všetko ale závisí od individuálnych preferencií, možností a potrieb matky a dieťaťa,“ vysvetľuje Jaššová.

Ako matka zistí, kedy je ideálny čas skončiť s dojčením?

Vhodný čas na ukončenie dojčenia je rovnako individuálny ako samotné rozhodnutie dojčiť. „Odstavenie dieťaťa od prsníka by mala matka zvážiť v momente, ak sa pre ňu dojčenie stáva utrpením, spôsobuje jej viac bolesti, frustrácie, či bojuje s pocitom, že už jednoducho nevládze. Ukončenie dojčenia by však vždy malo byť rozhodnutím matky a nie jej okolia. V istom momente jednoducho bude musieť zvážiť všetky plusy a mínusy, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú,“ uzatvára tému dojčenia pediatrička Jaššová.