Fakty o rakovine prsníka

Rakovina prsníka je celosvetovo najrozšírenejším druhom rakoviny. Ide o ochorenie, ktoré sa vyskytuje v každej krajine sveta u žien, ale i mužov, v akomkoľvek veku. Postihuje dospelé ženy, ale aj dievčatá v puberte, riziko jej vzniku sa však s pribúdajúcim vekom automaticky zvyšuje.

V roku 2020 bolo s týmto ochorením diagnostikovaných až 2,3 milióna žien, pričom 685 000 z nich ochoreniu podľahlo. Úmrtnosť na rakovinu prsníka sa pritom v období od 30. do 70. rokov minulého storočia nijako výrazne nemenila, pozitívnejšie výsledky prišli až v 80. rokoch v krajinách, ktoré za prioritnú považovali práve včasnú diagnostiku tohto ochorenia.

Skupiny najviac ohrozené rakovinou prsníka

Rakovina prsníka nie je prenosná ani infekčná choroba. Približne polovicu diagnostikovaných pacientiek tvoria ženy vo veku nad 40 rokov, 0,5 až 1 % prípadov sa však týka mužskej populácie. Najsilnejšími rizikovými faktormi pre vznik rakoviny prsníka sú teda pohlavie (žena) a vek (nad 40 rokov), okrem nich však poznáme aj ďalšie faktory, ktoré tiež môžu riziko vzniku rakoviny prsníka do istej miery posilniť. Príkladom je obezita, užívanie alkoholu či fajčenie, rovnako však aj vystavovanie sa žiareniu, rodinná a reprodukčná anamnéza či postmenopauzálna hormonálna terapia.

Faktory, ktoré eliminujú vznik rakoviny prsníka

Okrem faktorov, ktoré riziko vzniku rakoviny prsníka posilňujú, poznáme aj tie, ktoré ho naopak eliminujú. Pozitívnym príkladom je dlhšie dojčenie či pravidelná fyzická aktivita, pomôcť však môže aj kontrola hmotnosti, vyhýbanie sa alkoholu, tabakovému dymu, užívaniu hormónov či nadmernému žiareniu.

Faktom však je, že ani jeden z faktorov zvyšujúcich či znižujúcich riziko vzniku rakoviny prsníka, nie je smerodajný. Inak povedané, to, že rakovina prsníka si vyberie práve vás je viac-menej úplná náhoda.

Základom je samovyšetrenie

Na Slovensku sa na rakovinu prsníka aktuálne lieči zhruba 34 tisíc žien. Číslo diagnostikovaných prípadov len ťažko zvrátime, napriek tomu však existuje spôsob, ktorý dokáže dopady rakoviny výrazne eliminovať. Reč je o včasnej diagnostike, ktorú dosiahneme jednoduchým samovyšetrením. Nezaberie nám viac ako 5 minút, napriek tomu nám však dokáže zachrániť život!

Výsledky liečby, uplatňované postupy vyšetrení či samotná diagnostika sú dnes na vysokej úrovni, napriek tomu je však mimoriadne dôležitý zodpovedný prístup jednotlivca. Dôležité je absolvovať všetky pravidelné prehliadky u gynekológa, ešte dôležitejšie je však samovyšetrenie, ktorého cieľom je včas odhaliť prípadné patogénne zmeny v oblasti prsníkov. Samovyšetrenie je postavené na predpoklade, že žena svoje prsia pozná lepšie než ktokoľvek iný, preto sa aj šanca, že si prípadný problém všimne už v jeho zárodku, zvyšuje. Okrem toho význam samovyšetrenia spočíva aj v pravidelnosti. Rok, počas ktorého čakáte na preventívnu prehliadku u svojho gynekológa, môže byť totiž v tomto prípade až priveľmi dlhá doba.

Kedy so samovyšetrením začať a ako často ho treba realizovať?

Samovyšetrenie prsníkov je naozaj jednoduché a bez problémov ho zvládne úplne každý. Ide o metódu, ktorá je medzi ženami relatívne známa. Podľa prieskumov ho poznajú až tri štvrtiny žien, problém je, že len 10 % z nich ho aj reálne vykonáva.

Podľa odborníkov by sme mali so samovyšetrením prsníkov začať v 20. roku života, frekvencia vyšetrení by sa však mala odvíjať od výšky vášho veku. Ak máte menej ako 30 rokov, stačí, ak si samovyšetrenie urobíte raz za 3 mesiace, po tridsiatke však treba opatrnosť zvýšiť. Samovyšetrenie by ste si vtedy mali robiť každý mesiac, ideálne 3. až 4. deň po skončení menštruácie.

Samovyšetrenie vám nebude trvať viac ako 5 až 10 minút, počas ktorých by ste mali odhaliť zmeny, ktoré by mohli viesť k prípadným zdravotným problémom. Nezabúdajme však, že aj keď je samovyšetrenie dôležité, nie je náhradou za lekárske vyšetrenie, ktoré by ste mali raz ročne absolvovať u svojho gynekológa. 

Ako postupovať pri samovyšetrení prsníkov?

Počas samovyšetrenia prsníkov by sme si mali bruškami prstov postupne prezrieť nielen celý prsník vrátane bradavky, ale aj oblasť neďalekých lymfatických uzlín v podpazuší a časť hrudníka v nadkľúčnej oblasti.

Druhá časť vyšetrenia by potom mala spočívať v dôkladnom pohľade do zrkadla. Niektoré zmeny na prsníku totiž nemusíme cítiť dotykom, môžu byť však vizuálneho či estetického charakteru. Príkladom môže byť začervenaný prsník, vtiahnutie kože alebo bradavky či ekzém bradavky.

Konkrétne kroky samovyšetrenia prsníkov podrobne opisuje napríklad informačný materiál iniciatívy Nierakovine.sk.

Ak ste objavili nález, nepodliehajte panike!

Ak ste počas samovyšetrenia objavili prípadné zmeny na vašom prsníku, nepanikárte. Hrčky či iné zmeny na prsníku môžu byť totiž s veľkou pravdepodobnosťou nezhubné. Mnohé zmeny v okolí prsníkov vznikajú ako dôsledok prirodzených hormonálnych zmien počas menštruačného cyklu a okrem toho sa vyskytujú aj v prípade poranení, infekcií či užívania niektorých liekov.

Po prekonaní prvotného šoku z nálezu preto nezabudnite zachovať chladnú hlavu a postaviť sa k celej situácii maximálne zodpovedne. Zvýšenú pozornosť síce treba venovať najmä hrčkám výrazne tvrdším než zvyšné tkanivo prsníka, no pamätajte, že po akomkoľvek náleze treba čo najskôr navštíviť svojho gynekológa.

Akékoľvek vtiahnutie kože prsníka alebo bradavky, hrčka v oblasti prsníka, ekzém bradavky alebo výtok z nej, začervenanie kože prsníka, či hrčka v oblasti pazuchy a kľúčnej kosti by tak naozaj mali byť výhražne zdvihnutým prstom, ktorý vás donúti návštevu odborníka zbytočne neodkladať!

Riziká spojené s rakovinou prsníka

V prípade, že vami objavený nález je naozaj zhubného charakteru, rozhodujúcim je pre vás najmä čas. Jedným z rizík spojených s rakovinou prsníka je totiž možné rozšírenie rakovinových buniek aj do ďalších oblastí tela. Práve preto by ste návštevu lekára nemali odkladať ani sekundu! V prípade neskorého zásahu sa totiž často stretávame s rozšírením rakoviny aj do oblasti lymfatických uzlín, odkiaľ majú rakovinové bunky tendenciu rozšíriť šíriť sa ešte ďalej - do pľúc, pečene, mozgu či kostí.

Liečba rakoviny prsníka neznamená automatické odstránenie prsníka

Liečba rakoviny prsníka je dnes pomerne úspešná, najmä ak sa ochorenie včas identifikuje. Pravdepodobnosť prežitia je v takomto prípade 90 % a viac. V minulosti sa všetky prípady rakoviny prsníka liečili mastektómiou, t. j úplným odstránením prsníka, dnes sa však tento radikálny krok uplatňuje len v prípade rozsiahlych nálezov.

Ak sa ochorenie odhalí včas, z prsníka sa chirurgicky odstráni iba samotný nádor. Po zákroku vzápätí nasleduje radiačná terapia a medikácia (hormonálna terapia, chemoterapia a/alebo cielená biologická liečba), ktorej cieľom je zabrániť šíreniu rakoviny z nádoru krvou ďalej do tela. Výsledkom liečby je tak nielen samotné odstránenie nádoru, ale aj zabránenie rastu a šíreniu rakoviny do ďalších častí tela. Aj s potvrdenou diagnózou tak stále máte šancu žiť plnohodnotným životom.