Hoci sa v súvislosti s Montessori výchovou stretávame s názorom, že je finančne náročná, nie je to pravda. V princípe si totiž vôbec nevyžaduje navštevovanie špeciálnej škôlky či školy a ani množstvo drahých hračiek či rôznych pomôcok.

„Keď Mária Montessori zakladala svoj prvý detský dom „Casa dei Bambini“,  skoro všetky pomôcky si vyrábala z predmetov, ktoré mala k dispozícií. Ukázala nám tým, že uplatňovanie Montessori výchovy si nevyžaduje vysoký rozpočet, stačí nám len túžba viesť deti inou cestou," hovorí psychologička.

S rôznymi tipmi a nápadmi, ako si pomôcky vytvoriť z materiálu, ktorý máte k dispozícii, vám pomôže aj internet. Tu je príklad doma vyrobenej pomôcky pre Montessori aktivity:

Domáci permanence box

Na jeho výrobu vám stačí krabica, nožnice, lepiaca páska, loptička (pingpongová, drevená, florbalová...), podnos a čas asi 20 minút.

Ako na jeho výrobu:
1. vyrežte si kruhový vrchný otvor, do ktorého vhodíte loptičku, a predný otvor, cez ktorý vám loptička vypadne von,
2. vytvorte naklonenú rovinu,
3. pridajte okraje z podnosu, aby sa loptička neodkotúľala ďaleko.

zdroj fotografie: Instagram @our.montessorijourney

Prostredie vhodné pre Montessori výchovu

Montessori výchovu je možné uplatňovať aj v klasickom domácom prostredí. Potrebné sú len malé, nenáročné úpravy, ktoré hravo zvládnete.

Spolu so psychologičkou sme si jednotlivo rozobrali všetky miestnosti, vďaka čomu budete presne vedieť, ako váš domov pripraviť pre potreby Montessori výchovy. Tu je výsledok:

Detská izba:

• prízemná posteľ, aby dieťa mohlo ísť spať samé vždy, keď potrebuje,
• police, kde sú hračky úhľadne usporiadané. Každá hračka má svoje miesto - ak sa hračka skladá z viacerých častí, vložte ju do košíka tak, aby boli všetky dieliky pokope. Ak máte veľa hračiek, vyberte len zopár a zvyšné odložte preč,
• stolík a stolička v primeranej výške dieťaťa - keď si dieťa sadne, malo by mať celú pätu na podlahe,
• miesto na knihy a vankúš alebo matrac, kde si pohodlne sadne pri čítaní knihy,
• malá skriňa, resp. spodné police veľkej skrine, aby si dieťa mohlo samo vybrať, čo si oblečie.

Kúpeľňa

• detský stupienok, aby bolo dieťa schopné bez pomoci dosiahnuť na umývadlo, otočiť kohútikom a vziať si kefku či pastu,
• detský nočník, respektíve už spomínaný stupienok, ktorý dieťaťu umožní používať toaletu.

Kuchyňa

• pre dieťa je potrebné vyčleniť nízku policu alebo zásuvku, v ktorej bude mať uložený svoj príbor, riad, pohár, džbánik a podobne. Rovnakým spôsobom môžete v 2 rokoch upraviť aj chladničku, kedy na spodnú poličku umiestnite jogurt, mlieko, džús alebo čokoľvek, čo by si vaše dieťa mohlo priať.

Chodba

• malý stolček, na ktorom sa dieťa môže obuť,
• košík, do ktorého si dieťa vloží topánky,
• háčik na kabát vo výške dieťaťa,
• košík na sezónne doplnky ako napríklad klobúk, čiapka, rukavice, okuliare a iné.

Niekoľko bežných Montessori aktivít

Finančne nenáročné sú nielen Montessori pomôcky, ale aj s Montessori aktivity, ktorými deťom hravo vyplníte deň kreatívnym spôsobom.

Montessori aktivity však treba vhodne vyberať, a to nielen v závislosti od veku dieťaťa, ale aj od jeho aktuálneho senzitívneho obdobia. „Keď dieťa ešte len sedí, stačí mu košík a v ňom zopár predmetov, ktoré nájdete v dome. Takáto aktivita je zameraná na objavovanie, preto môžete tieto košíky obmieňať. Vyskladať môžete napríklad košík s kúpeľňovými alebo kuchynskými pomôckami či košík s kovovými alebo drevenými predmetmi. Keď už dieťa stojí, môžete vyberať aj náročnejšie aktivity, napríklad presýpanie šošovice, prelievanie vody, triedenie príbora, prenášanie predmetov z jednej misky do druhej, krájanie banánov, natieranie pomazánky na chlieb, pomáhanie pri varení, utieraní prachu, leštení, zametaní, umývaní, odkladaní riadu a podobne,“ uvádza niekoľko príkladov Montessori aktivít Augustínová.

Tu sú príklady Montessori aktivít, ktoré v domácnosti zvláda Monikina dvojročná dcérka Viki:

Dieťa v kuchyni

Domáce práce

Rodič ako súčasť aktivity

Niektorí z rodičov si pri pohľade na Montessori aktivity iste povedia, že čas, kedy sa dieťa venuje nejakej aktivite, využijú na niečo užitočné. Dajte si však pozor, pretože vaša úloha v celom procese aktivity je mimoriadne dôležitá.

Rodič je totiž pozorovateľ a jeho úlohou je všímať si, či má dieťa o danú aktivitu vôbec záujem. To je cesta, ako zároveň dokážete odpozorovať aktuálne senzitívne obdobie dieťaťa a zistiť tak, na aké aktivity máte počas nasledujúcich dní upriamiť pozornosť.

„Keď vidím, že sa Viki snaží chodiť po obrubníku alebo po ráme postele, viem, že si potrebuje precvičovať rovnováhu. Keď vidím, ako vyberá a vkladá do seba hrnce a robí to niekoľkokrát za sebou, viem, že ide o vkladacie obdobie. Keď vidím, že sa mi pozerá na pery a snaží sa vyslovovať to, čo hovorím, viem, že ide o senzitívne obdobie reči. No a keď často búcha predmetmi, určite je dobré ponúknuť jej nejaké zatĺkacie aktivity,“ vysvetľuje psychologička.

Senzitívne obdobie a precvičovanie s ním spojených zručností

Senzitívnych období máme viacero, pričom ich načasovanie je u každého dieťaťa individuálne. Ich odpozorovaním zistíme, o čo dieťa momentálne javí najväčší záujem, a tak bude oveľa jednoduchšie ponúknuť mu aktivity, ktoré ho skutočne zaujímajú.

Rešpektovanie senzitívnych období dieťaťa je mimoriadne dôležité. V opačnom prípade sa totiž môže stať, že dieťa s rodičmi odmietne spolupracovať. Má totiž pocit, že zo strany rodiča dochádza k očakávaniu niečoho, na čo ešte nie je pripravené, a tým daná činnosť prevyšuje jeho zručnosti. Aj napriek snahe rodiča je však normálne, že k takýmto situáciám v praxi dochádza. Dôležité je však nenechať to tak a snažiť sa takýmto konfliktom predchádzať. 

V akom senzitívnom období sa moje dieťa nachádza?

• Senzitívne obdobie pre poriadok. U dieťaťa v tomto období dominuje rutina a presvedčenie, že všetko má svoje miesto či postup. Ak určitú činnosť zrazu vykonáte inak, v inom poradí alebo niektorý z predmetov využijete inak, ako ho zvyčajne využívate, dieťa je schopné sa nahnevať,
• senzitívne obdobie pohybu. S pribúdajúcim vekom sa deti snažia zlepšiť pohybové schopnosti a osvojiť si lepšiu koordináciu. Toto obdobie v sebe zahŕňa cibrenie si jemnej aj hrubej motoriky. Príkladom je najskôr úchop, potom štvornožkovanie, šikmý sed, chodenie, behanie, skákanie, lozenie, húpanie sa a iné,
• senzitívne obdobie reči. Deti sledujú vaše pery a opakujú, čo hovoríte. V prípade starších detí (3 až 5 rokov) sem patrí aj záujem o písanie a čítanie (4 až 5 rokov). Ak toto obdobie správne odpozorujete a rozviniete, dieťa sa ľahko naučí čítať a písať ešte pred nástupom do školy,
• senzitívne zdokonaľovanie zmyslov. Deti sú fascinované farbami, chuťami, pachmi, dotykom a zvukmi, ktoré sa postupne snažia organizovať a kategorizovať podľa určitého kritéria,
• senzitívne obdobie drobných predmetov. U detí sa objavuje okolo 18 mesiaca, kedy ich zaujímajú najmä malé predmety a drobné detaily,
• senzitívne obdobie socializácie. Toto obdobie je inak nazývané aj senzitívnym obdobím pre slušné spôsoby a u detí sa začína prejavovať zhruba vo veku 2,5 roka.

Plyšová hračka len vyplní čas

Okrem senzitívnych období sa počas výchovy treba vžiť do role dieťaťa aj z pohľadu hier a povinností. Pre nás sa totiž určité aktivity, ktoré dieťa vykonáva, javia ako hry, no dieťa ich vníma ako svoju prácu. Naopak, to čo vnímame ako povinnosti my dospelí, vníma dieťa práve ako zaujímavú prácu.

Všimli ste si, že sa vaše dieťa hrá s novým krásnou plyšovou hračkou alebo autíčkom len krátko? Nie, nie je to preto, lebo ste netrafili jeho vkus. Hračky používajú len vtedy, keď nemajú možnosť robiť niečo lepšie. Ak by sa s danou hračkou hralo celý deň, bolo by mrzuté: „Pre dieťa je každá minúta cenná. Neustále prechádza z nižšej úrovne na vyššiu. Preto ho fascinuje všetko, čo prispieva k jeho rozvoju. Deti baví presýpať, prelievať, krájať, žmýkať, loziť, skákať, udržiavať rovnováhu, prevliekať, vkladať, zatĺkať... Baví ich činnosť podľa toho, v akom senzitívnom období sa nachádzajú,“ vysvetľuje odborníčka.

Nenechajte sa odradiť neporiadkom

Pri pomyslení, že by sa dvojročné dieťa malo hrať formou presýpania šošovice, prelievania vody či pomoci pri pečení nepochybne mnohým rodičom napadne, že pár minút záujmu za ten neporiadok nestojí.

V tomto prípade však všetko závisí od nastavenia rodiča, nie dieťaťa. „Myslím, že keď rodič vidí, aké je dieťa šťastné, tak na ten neporiadok rýchlo zabudne. Okrem toho, mnohé deti sú do procesu domácich prác natoľko pohrúžené, že neporiadok, ktorý narobia, je naozaj minimálny,“ dodáva psychologička. A pre rodičov má ešte jednu radu: „Poskytnite dieťaťu len toľko vody, koľko sa vám bude chcieť utrieť, nasypte mu len toľko šošovice, koľko je pre vás ešte v poriadku pozbierať a dajte mu len toľko hračiek, koľko dokážete upratať bez toho, aby ste v duchu šomrali,“ dodáva s úsmevom.