(Ne)viditeľný syndróm

I keď nám názov „poly-cystické“ naznačuje, že ide o viacero cýst, odborníčka hovorí, že to nie je úplne tak. „Označenie je dlhodobo považované za nesprávne, pretože tu nedochádza k tvorbe mnohopočetných cýst, ako sa z názvu zdá,“ konštatuje MUDr. Racková.

Doktorka tiež spomína, že tento syndróm sprevádza viacero rôznych prejavov. „Ochorenie sa môže prezentovať niekoľkými rôznymi prejavmi - nepravidelnou menštruáciou alebo vymiznutím menštruácie, anovulačnými cyklami, neplodnosťou, nadmerným rastom ochlpenia, vypadávaním vlasov, metabolickým syndrómom, inzulínovou rezistenciou či nadmernou tvorbou akné,“ menuje odborníčka.

S týmito najčastejšími príznakmi sa stretli aj Ann a Karolína z iniciatívy Indiánky. Dievčatá združujú komunitu žien s polycystickými vaječníkmi, pretože ako samé vravia, nechcú, aby si mladé dievčatá prechádzali tým, čo zažili oni. „Ide o syndróm, ktorý nie je väčšinou vidieť na prvý pohľad, ale v tele môže spôsobiť šarapaty. Spomínané príznaky môžu dievčatá ovplyvniť najmä v ich psychike. Jedna slečna nemusí mať žiadne symptómy, druhá všetky. Každá žena je iná. Existuje aj spojitosť PCOS s depresiami, úzkosťami. Hormóny totiž riadia celé telo a keď nefungujú, ako majú, prejaví sa to aj po psychickej stránke,“ hovorí Ann z Indiánok.

Indiánky Ann a Karolína (fotka z ich archívu)

Mala osemnásť a preklínala celý svet

„Znie to hlúpo, no vždy som si chcela založiť rodinu veľmi mladá. I keď to ide proti zaužívaným trendom, domov plný detí mal byť cieľom každej mojej cesty. Polycystické vaječníky z toho cieľu urobili sen. Stále dúfam, že dosiahnuteľný,“ začína náš rozhovor mladá Slovenka Rúth.

„Nepravidelnú menštruáciu som mala vždy. Prvú som dostala v dvanástich, ďalšia prišla až po roku. Zo začiatku všetci vraveli, že z toho „vyrastiem“, vraj o nič nejde a cyklus sa ustáli,“ pokračuje Rúth. Bratislavčanka neskôr spomína na prvú návštevu gynekologičky. „Vedela som, že niečo nie je v poriadku. Všetky moje spolužiačky mali menštruáciu presnú ako švajčiarske hodinky, len ja som vždy tŕpla. Nešokovalo ma, keď doktorka skonštatovala polycystické vaječníky, veľa som si o tom už predtým googlila. Skôr ma prekvapila tá bezmocnosť, ktorá sa dostavila keď gynekologička sucho prehodila, že sa s tým nič nedá robiť. Stále opakovala, že z toho vyrastiem. Otrepaná veta mi už vtedy liezla na nervy, hneď som sa teda opýtala čo sa stane, ak nevyrastiem. Otehotnieť bude náročné, odsekla. Mala som len 18 rokov a preklínala celý svet. Ako mi môže niekto vetu, ktorá mi zmenila život, povedať tak sucho?“ Pýta sa diagnostikovaná pacientka Rúth.

Pozor na depresie

Aj gynekologička Racková priznáva, že sa cyklus pri mladších dievčatách môže upraviť. „V literatúre sa uvádza, že by do tejto diagnózy nemali byť zahrnuté adolescentky, ktoré síce často všetkými týmito príznakmi trpia, no veľmi často dôjde k spontánnej úprave ťažkostí. Pozornosť však vyžadujú dievčatá s nadváhou, dievčatá s metabolickým syndrómom, alebo sklonom k depresii, kedy je naopak veľmi potrebný starostlivý lekársky dozor, nutričné a pohybové poradenstvo, aby sa zamedzilo inzulínovej rezistencii a zvýšeniu kardiovaskulárnych rizík. Ďalej je vhodné dovyšetriť dievčatá s nadmerným ochlpením, tzv. hyperandrogenním stavom. Ženy, ktoré plánujú otehotnieť vyžadujú konzultáciu gynekológa, kedy je nutné dovyšetrenie hormonálneho profilu a ultrazvuk,“ hovorí doktorka.

S depresiou sa stretla aj Kaja z Indiánok. „Naozaj nie je ľahké povedať, či napríklad u mňa malo ochorenie vplyv na psychiku, alebo naopak zhoršená psychika viedla k zhoršeniu ostatných príznakov (akné, vypadávanie vlasov, vynechanie menštruácie) a to potom spätne zase na psychiku. Každopádne som v čase, keď som svoje PCOS najviac riešila, trpela depresiami, úzkosťami a nespavosťou,“ opisuje svoj začarovaný kruh.

Kolegyňu dopĺňa spoluzakladateľka Ann, ktorá aj v tomto vidí posolstvo celej iniciatívy. „Predchádzame tomu, aby sa z diagnózy stala trauma na niekoľko rokov. Ukazujeme ženám, že v tom rozhodne nie sú samy - pretože to si mnohokrát ľudia myslia. Keď sú v tom dievčatá samé upadnú do kolotoča menejcennosti, do úlohy obete. Každý má niečo čo ho trápi, a aj zo syndrómu polycistických vaječníkov a neplodnosti sa dá vytvoriť niečo lepšie, i keď to tak spočiatku nevyzerá. Aj meno Indiánky sme zvolili, pretože sme chceli niečo príťažlivé, čo vzbudzuje pozitívne pocity a silu a môj otec mi tak hovoril, keď som bola malá,“ s úsmevom vysvetluje Ann.

Začnime sa o tom rozprávať

I keď gynekologička, aktivistky aj pacientka potvrdzujú, že tento syndróm ovplyvňuje veľkú časť života mnohých žien, otázka z úvodu o tom, prečo o polycystických vaječníkoch nepočujeme viac, zostáva nezodpovedná. „Asi je to strachom zo zlyhania. Ženy sa doteraz ani nemali kde zveriť. Nebol priestor hovoriť o tom. K zdieľaniu svojich problémov vedie dlhá cesta, aj nám s Kajou to trvalo niekoľko rokov. Keď sme o tom ale začali hovoriť nahlas, nielen, že sa nám uľavilo, ale problém prestal byť problémom. Z našej hlavy zmizol. Chápeme ho ako výzvu k rastu, nie ako niečo „hrozné, čo nikdy nikomu nepoviem,“ vysvetľuje Ann.

O zvýšenie spoločenskej diskusie sa snažia aj Indiánky. Ann hovorí, že sa v januári po prvýkrát komunita žien stretne online. „Všetko prebieha veľmi jemne, kto chce hovoriť, hovorí, kto nechce samozrejme nemusí. Je to ozdravné, pretože ste so ženami, ktoré vedia, prežívajú podobné veci ako vy. Odovzdávate si rady, skúsenosti. V januári si vypočujeme online i 2 pozitívne, motivačné príbehy iných žien,“ približuje aktivity Indiánok. „Súhlasím, že by bolo skvelé, ak by boli všetci v problematike polycystických vaječníkov vzdelanejší. Sama k tomu chcem prispieť zdieľaním svojho príbehu. Ešte sa však necítim pripravená hovoriť o tom so svojimi priateľmi. Bojím sa, že by to zjednodušovali. Aj tento portál mi však dáva nádej, že to niekoho skutočne zaujíma. Som rada, že som o tom mohla hovoriť prvýkrát práve tu,“ priznáva pacientka Rúth.

Ak vás trápi akýkoľvek gynekologický problém, využite našu online poradňu. Hovorte o svojich gynekologických problémoch!