Školská zrelosť je definovaná dosiahnutím takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu. Dieťa by malo byť zdatné vo viacerých úrovniach. Telesný, emocionálny, sociálny a rozumový stupeň vývinu by mal byť adekvátny veku a mal by umožniť dieťa začleniť do vzdelávacieho procesu základnej školy.

Kritériá školskej zrelosti je možné rozdeliť do niekoľkých skupín

Priemerný vek spôsobilosti dieťaťa začleniť sa do školského procesu je u zdravých detí 6,5 roka. Je všeobecne známe, že chlapci štatisticky dozrievajú o niečo neskôr ako dievčatá. Zariadenia materských škôl už štandardne skúmajú zrelosť u detí a v prípade podozrenia, že dieťa nemusí byť na školu pripravené, je možné dodatočne vykonať testy alebo jednoducho nechať dieťaťu možnosť zostať ešte rok navyše v materskej škole. Mnohí rodičia sa zhodnú v tom, že v prípade nezrelosti dieťaťa je najlepším rozhodnutím nechať dieťa vyspieť a dopriať mu ešte jeden škôlkarsky ročník. Nový štart v škole je totiž veľmi dôležitým míľnikom v živote.

Telesná spôsobilosť je zväčša jasne viditeľná. Odvíja sa od výšky a váhy dieťaťa, ďalej od toho, ako využíva svoje telo pri pohybe. Koordinácia pohybov a schopnosť vykonávať rôzne úkony viditeľne svedčia o telesnej spôsobilosti. Nervové prepojenia a dozrievanie napomáhajú zrelosti. Vo veku šiestich rokov, v čase nástupu do školy sa stabilizuje aj zrak, čo je predpokladom na to, aby dieťa prospievalo v škole.

• Mentálna spôsobilosť zahŕňa analytickejšie myslenie, schopnosť pochopiť súvislosti, zaoberať sa podstatnými vecami. Dieťa rozlišuje tvary, farby, materiály a vie s nimi detailnejšie narábať.
• Sociálna zrelosť je prirodzenou potrebou stretávať sa so svojimi rovesníkmi a nadväzovať priateľské vzťahy. Dieťa by malo vedieť pracovať v skupine, malo by byť priateľské a smelé.
• Emocionálna zrelosť znamená stabilizáciu emócií adekvátnu veku. Dieťa by už nemalo konať impulzívne, ale naopak, malo by rozmýšľať nad svojim konaním. Prehnaná citlivosť a sklony k plaču by mali byť minimálne.

Schopnosti vývojovo zrelých detí by mali zvládnuť vyjadrovanie sa, pochopenie súvislostí, tvorivosť a schopnosti zapamätať si podstatu. Ide o súbor zdatností, ktoré by dieťa malo ovládať pri vstupe na základnú školu.

V prípade, že máte pochybnosti o zrelosti dieťaťa, je vhodné konzultovať jeho stav individuálne u špecialistu.

Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.

Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:

• telesný a zdravotný stav,
• úroveň kognitívnych funkcií,
• pracovné predpoklady a návyky,
• osobnostná zrelosť.

Nový štart v škole je veľmi dôležitým míľnikom v živote.

Telesný a zdravotný stav

Posúdenie telesnej pripravenosti dieťaťa na nástup do školy je v kompetencii obvodného lekára. Telesná vyspelosť však nie je prvoradým ukazovateľom celkovej zrelosti, ale je potrebné ju brať do úvahy. Niekedy je veľmi užitočné podrobnejšie psychologické alebo neurologické vyšetrenie. Pri vzrastovo menších deťoch sa často stretávajú učitelia s rýchlejšou unaviteľnosťou, nižšou odolnosťou voči psychickej i fyzickej záťaži. Menší vzrast môže spôsobovať aj nevýhodné postavenie v rámci kolektívu a môže byť sprevádzaný pocitmi menejcennosti, slabosti a ohrozenia.

Špeciálne dôležité je overiť školskú zrelosť u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, u ktorých sú časté poruchy pozornosti alebo aktivity. Pri zmyslových alebo telesných chybách je potrebné zvážiť ich vplyv na psychický stav dieťaťa. Nepriaznivá býva aj častá chorobnosť dieťaťa, ktorá bráni v plynulej adaptácii dieťaťa na nové prostredie a vo vytváraní nových priateľstiev. Na výkone tohto žiaka sa môže prejaviť chýbajúci výklad novej látky a nedostatok precvičovania učiva s ostatnými.

Poznávacie funkcie

Rozumové schopnosti na určitej úrovni a rovnomerný vývin v jednotlivých oblastiach poznávania sú základom pre zvládnutie písania, čítania a počítania. Do skupiny kognitívnych predpokladov patrí:

• vizuomotorika, grafomotoriky,
• reč,
• sluchové vnímanie,
• zrakové vnímanie,
• vnímanie priestoru,
• vnímanie času,
• základné matematické predstavy.

Treba posúdiť, či dieťa zaostáva celkovo v každom z týchto predpokladov. Stáva sa, že deti majú rozumové schopnosti na dostatočnej úrovni, no zaostávajú v jednej z oblastí, napr. v grafomotorike. Vtedy je potrebné motivovať dieťa k činnostiam, ktoré špeciálne podporujú túto oblasť. Rozhodnutie o odklade školskej dochádzky potom závisí na tom, aký môže mať tento nedostatok vplyv na úspech dieťaťa v škole v kombinácii s faktormi ako je usilovnosť, trpezlivosť alebo reakcia dieťaťa na úspech.

Vizuomotorika, grafomotorika

Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác. Medzi hračkami detí by nemali chýbať stavebnice, skladačky, korálky, ale aj kresliace potreby, nožnice a plastelína. Dobre rozvinutá vizuomotorika a grafomotorika u predškoláka sú základným predpokladom pre písanie.

Reč

Na reč predškoláka sú v škole kladené pomerne vysoké nároky. Dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa s dieťaťom rozprávať, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo mu spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín:

• foneticko-fonologickú,
• morfologicko-syntaktickú,
• lexikálno-sémantickú
• pragmatickú.

Ak rodič zachytí nedostatky v niektorej z týchto oblastí je vhodné navštíviť logopéda, prípadne psychológa.

Sluchové vnímanie

Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. Sluch predškoláka by mal byť v škole dobre vyvinutý, nakoľko s ním zásadne súvisí schopnosť dieťaťa zachytiť inštrukcie.

Zrakové vnímanie

Vnímanie okolitého sveta zrakom je od narodenia nenahraditeľným zdrojom informácii. Ovplyvňuje rozvoj reči a myslenia, koordinácie oko-ruka, priestorovej orientácie a základnej matematickej predstavivosti. V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätávanie číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť.

Vnímanie priestoru

Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy. Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. pomenovávanie miesta pri činnosti – vonku, na obrázku, doma.

Vnímanie času

V škole je dôležité vnímanie času najmä pre správny odhad trvania naplnenia určitej úlohy a pre adekvátne rozvrhnutie síl. Dieťaťu môže pomôcť lepšie sa orientovať v čase pomenovávanie dejov a činností typických pre určitú časť dňa alebo týždňa. Rozprávame sa s dieťaťom o tom, čo sa robí ráno, čo najprv, potom, včera, zajtra alebo nakoniec. Vnímanie času u predškoláka je teda ďalším podstatným ukazovateľom školskej zrelosti. 

Základné matematické predstavy

Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Pre správny rozvoj matematických predstáv je dôležité začať pracovať s konkrétnymi predmetmi a až neskôr s obrázkami, pomáhajú hry ako domino alebo Človeče, nehnevaj sa.