Ideálne je, keď rodičia poznajú limity svojho dieťaťa, ale postupné posúvanie hraníc nie je na škodu. „Je vhodné deti vystavovať menším frustráciám, ktoré ich posilnia a pripravia na život, ale absolútne nie je vhodné deti vystavovať obrovskému stresu, ktorý im škodí," hovorí detská psychologička PaedDr. Petra Arslan Šinková a dodáva: „Pokiaľ je dieťa napríklad úzkostné a veľmi citlivé, je potrebné to brať do úvahy a zvoliť napríklad len doobedný tábor. Zrelosť a pripravenosť dieťaťa zvládnuť tábor je ale aj schopnosť dodržiavať pravidlá, prevziať zodpovednosť za svoje správanie a schopnosť odhadnúť svoje sily. Sú napríklad deti, ktoré konajú príliš impulzívne a ocitajú sa v nebezpečných situáciách, pretože rýchlejšie konajú ako myslia.“ 

Počúvajte svoje dieťa 

Ako zistíte či je dieťa na tábor skutočne pripravené? Každá mama tvrdí, že si svoju ratolesť dokonalo pozná. A má pravdu. Niekedy môžu rodičia v dôsledku stresu, pod záplavou povinností či únavy, zameniť skutočný odbor dieťaťa ze jeho bežné „vymýšľanie“. Je veľmi dôležité, aby ste sa pri rozhodovaní upokojili a naozaj sa napojili na svoje dieťa. Odborníčky na detskú dušu radia všímať si tieto prejavy. „Pokiaľ vnímame zmeny na správaní dieťaťa, je utiahnuté do seba, nedarí sa mu od strachu zaspať, je plačlivé, citlivé alebo podráždené, vnímame, že pociťuje veľký strach, nie je vhodné na dieťa tlačiť. Dôležité je najprv vyskúšať dieťa zapísať na nejaký krúžok, neskôr na nejaký denný tábor a postupne možno zvládne aj väčšie výzvy a dlhšie odlúčenie,“ odporúča PaedDr. Petra Arslan Šinková

„Pri rozhodovaní rodičov, či poslať dieťa do tábora, do akého, kedy a s kým, pomáha rodičovská zručnosť – poznanie a pochopenie individuality svojho dieťaťa,“ hovorí Mgr. Gabriela Cviková. Pomocnú ruku podáva rodičom aj prostredníctvom týchto otázok: 

• ako sa dieťaťa adaptuje na neznáme?
• je introvert alebo extrovert?
• ako kvalitne vie dieťa komunikovať?
• ako je sebaisté v domácom ale aj cudzom prostredí?

Odpovede na ne sú ukazovateľom zrelosti pre pobyt v letnom tábore.

Pri výbere detského tábora sa zamerajte na:

• máte referencie od niekoho, koho dieťa sa tábora zúčastnilo?
• pre aký vek detí je tábor určený, aký program tábor ponúka, aké je vzdelanie prípadne školenie animátorov?
• koľko detí má na starosti jeden dospelý?
• je v tábore prítomný aj kvalifikovaný zdravotník?
• aká je lokalita a prostredie, v ktorom sa tábor organizuje?
• korešponduje tábor so záujmami a schopnosťami dieťaťa?

Mentálna príprava na tábor

Opäť je potrebné zvoliť vhodnú komunikáciu – počúvať, neklamať a prejaviť dôveru. Tešte sa s vašim drobcom z jeho nadchádzajúceho dobrodružstva. Nič mu ale neprikrášľujte a nehovorte mu svoje domnienky, iba fakty. Pozrite si spolu fotky z tábora, kam pôjde – prostredie, aktivity, zaujímavosti, a vysvetlite si pravidlá, ktoré treba dodržiavať.  „Mali by sme sa vyhnúť tomu, aby sme deťom hovorili, čo NEmajú robiť, naopak, je dôležité im povedať, čo robiť majú. Počúvajme deti, čo ich trápi a zaujíma a trpezlivo im odpovedajme na ich otázky. Niekedy sa deti pýtajú aj viackrát to isté, je to v poriadku, potrebujú sa len uistiť. Pozor je potrebné dať na to, aby sme deti prílišným vysvetľovaním udalostí, ktoré by sa mohli stať alebo vystríhaním pred nebezpečenstvami deti nezneistili alebo nevystrašili. Informácie podávajte s mierou, primerane veku a tak, aby im deti rozumeli,“ hovorí psychologička. 

Telefón a návšteva

Toto je veľmi diskutabilná téma. „Považujem za dobré, pokiaľ sú s rodičmi dohodnuté pravidlá, ktorá jasne vymedzujú, kedy sa môžu skontaktovať s hlavným vedúcim alebo so svojim dieťaťom. Nemyslím, že je vhodné, aby deti mali so sebou v tábore telefóny. Nesnažte sa mať všetko pod kontrolou, ale prejavte deťom aj vedúcim v tábore dôveru. Deti budú nútené spoliehať samy na seba, a pokiaš  budú niečo potrebovať či si nebudú vedieť s niečim poradiť, môžu sa obrátiť na táborového vedúceho. To isté platí aj o návšteve rodičov v tábore,“ myslí si PaedDr. Petra Arslan Šinková.

Detská psychologička Mgr. Gabriela Cviková dodáva: „Ak tábor trvá 7 dní, je to nevhodné. Ak trvá 3 týždne, je voľba na rodičoch, podľa toho, ako poznajú svoje dieťa. Zrelým deťom stretnutie s rodičmi padne dobre, prinesené občerstvenie ich poteší a istým spôsobom tiež ohraničí pobyt detí v tábore. Pre staršie deti to býva skôr trápna záležitosť, najmä ak ostatní rodičia ich kamarátov nenavštívili.

Nepresviedčajte, nenúťte

Mgr. Gabriela Cviková upozorňuje, že presviedčanie je rovnaká forma násilia ako nútenie. Je to manipulácia. „Deti je vhodné si získať. Ako? Informáciami. Názornou ukážkou. Trénovaním. Napríklad cvičným prespaním u babičky, spomienkami na predchádzajúce pobyty v tábore alebo skúsenosťami starších súrodencov. Jedno silné posolstvo pre rodičov: Ak rodičia nie sú celkom spokojní s riešením, akým je letný tábor, deti tento postoj vnímajú a prijímajú. Naopak spomienky na zaujímavé zážitky rodičov môžu vyvolať detskú zvedavosť a rozhodnutie to skúsiť. Rodič, ako vnímajúci pozorovateľ a mysliaci dospelý má veľkú šancu zvoliť najlepšiu cestu ku spolupráci a podpore svojho dieťaťa,“ uzatvára detská psychologička Mgr. Gabriela Cviková. 

S nátlakom, či presviedčaním nesúhlasí ani PaedDr. Petra Arslan Šinková. „Nie je vhodné dieťa presviedčať, že mu bude niekde dobre, keď túto istotu nemáme. Môže totiž následne prestať rodičom dôverovať a môže to od nich vnímať aj ako zradu.“ Pokiaľ rodičia nemajú dostatok dovolenky a babičky sú ďaleko, existujú aj možnosti denných (mestských) táborov. „Dajme deťom možnosti a dôverujme im. Ich sebavedomie posilnime aj tým, že zvládnu nové výzvy a prekonajú aj malé frustrácie, ktoré ich posilnia. Pokiaľ ale vidíme, že dieťa zažíva stres, je to škodlivé a naozaj nie je vhodné dieťa nútiť,“ dodáva psychologička Petra Arslan Šinková. 

Ako sa bude dieťa cítiť, keď ho rodičia dajú do tábora, lebo nemajú alebo nenašli inú možnosť?

„Ak sú schopné spolupracovať a dospelí im predložia pobyt v tábore ako fakt, s požiadavkou o spoluprácu a pomoc, deti s primerane rozvinutou sociálnou citlivosťou to prijímajú ako výzvu na pomoc. Celú záležitosť je potrebné odkomunikovať vecne, nie manipulatívne! To sa týka zrelých detí s dobrým sebavedomím a pocitom vlastnej sebahodnoty, ktoré pomáhajú tvoriť hlavne rodičia. Zmena prostredia (aj sociálneho) deťom dáva možnosť kultivovať sa, dozrievať a spoznávať sa,“ vysvetľuje odborníčka.