Šiesta kapitola: „Si v poriadku?“

6 minút čítania

Šiesta kapitola: „Si v poriadku?“

6 minút čítania
06.11.2022 11:52
Prečítané menej ako 100x

Streda 11:52

 

Patrik sa ku mne naklonil ešte viac a pevne ma chytil za ruku. Snažila som sa obzerať okolo seba, či si to niekto všimol, ale každý bol pohltený do vlastného rozhovoru alebo hľadel do mobilu.

„Čo keby sme odbehli ku mne do auta? Kým sa Šimon vráti, by sme toho stihli dosť,“ očami mi prešiel po tele, z čoho mi nabehli nepríjemné zimomriavky.

Trhla som rukou, ktorú mi držal, aby ma pustil. Márne.

„Nechaj ma na pokoji,“ precedila som pomedzi zuby a snažila sa mu vymaniť, ale iba som vrazila do stola.

„Viem, že by si to chcela tiež. Videl som, ako si sa na mňa usmievala,“ nechutne sa líškal a išiel ma pobozkať.

Rýchlo som otočila hlavu na bok a zbadala Šimona, ktorý sa ku mne predieral cez dav. Prosebne som na neho pozrela a uvedomila som si, že až vtedy si cez masu ľudí všimol, čo sa deje.

Nevraživo prižmúril oči a rýchlejšie a silnejšie sa ku nám začal dobýjať.

Môj pohľad sa stretol s jeho, v ktorom som cítila bezpečie.

„Okamžite od nej odstúp!“ vychrlil na Patrika, ale zbytočne, lebo ten ma chytil silnejšie a pritisol si ma bližšie.

Vzpierala som sa, ale nepomohlo to.

Či Patrik Šimona nepočul alebo mu to bolo jedno, som nevedela. Ale videla som, ako v Šimonovi stúpa adrenalín a mykalo mu svalom na líci.

„Povedal som, aby si ju pustil!“ nahnevane zopakoval, ale načakal na Patrikovu reakciu. Rovno ho odo mňa odsotil a chytil za okraj trička pod krkom. Prilepil ho o najbližšiu stenu a kričal na neho.

Prešiel okolo mňa Dávid, ktorý na mňa hodil rýchly pohľad, a potom pristúpil k Šimonovi a niečo mu hovoril. Asi sa ho snažil upokojiť, lebo po chvíli Patrika pustil, ale ďalej mu dohováral.

Po krátkom čase sa Šimon otočil mojim smerom a úpenlivo mi pozeral do očí. Zastal predo mnou, chytil mi tvár do dlaní.

„Si v poriadku?“ spýtal sa v mojej tesnej blízkosti, pričom mi jeho blízkosť bola neporovnateľne príjemnejšia, ako toho debila predtým.

Chytila som mu ruku do svojej. „Poďme odtiaľto preč.“

Prikývol, do jednej ruky vzal moju kabelku, v druhej stisol moju ruku a viedol ma von.

Spýtal sa ma, či už chcem ísť domov, ale povedala som, že nie. Ale nemala som chuť ani vidieť iných ľudí. Navrhla som mu, nech ideme k nemu na byt.

Kým pripravoval čaje, prezliekla som sa do jeho pohodlného trička a nohy som mala holé. Sadla som si na posteľ a zababušila sa do deky. Keď mi podal šálku s čajom, odpila som si a odložila ju nabok. Medzitým si ľahol ku mne a ja som sa miesto deky, pritúlila k nemu.

Jednou rukou ma hladil po chrbte a druhú mal položenú nízko na mojom páse.

Chcela som ho cítiť, čo najviac, preto som si nohy preplietla s jeho. Rukou som prechádzala od pásu vyššie a vyššie, kým som ho pohladila palcom na líci a ukazovákom mu prešla po pere. Prevalila som sa na neho, takže som na ňom sedela a nahla sa k nemu, aby som ho pomaly pobozkala na pery. Chcela som, aby zaplnil každý kút mojej mysle.

Pocítila som jeho dlaň na mojej šiji, z čoho som mala zimomriavky. Druhou rukou mi pevne stisol zadok a pritisla som sa k nemu bližšie. Na chvíľu sa mierne odtiahol, aby sa prevalil na mňa. Teraz na mne ležal on, ale podopieral sa rukami, aby ma nepriľahol. Hral sa mi s perou a...

„Ema!“

Preľaknuto som zažmurkala a uvedomila si, že som v kaviarni s Viky. Zasnený pohľad som vymenila za sústredený.

„Pokojne mi môžeš opísať, ako to pokračovalo, ale sú okolo nás ľudia. Nechaj si to radšej na doma,“ doberala si ma s huncútskym pohľadom.

Zasmiala som sa.

„Chýba mi – už aby bol späť,“ priala som si s pohľadom upretým do šálky.

Viky sa pomrvila na mieste. „A zistila si, čo bolo medzi jeho sestrou a tým Patrikom?“

„Podviedol ju. Odvtedy ležal Šimonovi v žalúdku a po tomto výstupe si to u neho určite nevylepšil,“ poznamenala som.

Pri zmienke Patrika som mala nepríjemné pocity, tak som v mysli radšej spomínala na Šimonove bozky. Kým ma Viky opäť neprerušila.

„Dávid nevedel, čo je zač?“ zaujímala sa.

„Povedal, že nie. Pozná ho len z roboty, a tam sa zdal v pohode. Ale hádaj, čo mi môj milovaný braček ešte povedal,“ napínala som ju.

Zvedavo sa nahla bližšie.

„Volala mu naša mama, aby ma s niekým zoznámil. Preto to urobil! Ha!“ neveriaco som krútila hlavou, čo Viky napodobnila.

„Mala by si sa s ňou porozprávať. Aj keď viem, že nechceš,“ odporučila mi.

Skleslo som si vzdychla. „Neviem, či to niečomu pomôže.“

Pokračovanie nabudúce...

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia