Jedno dieťa = žiadne dieťa alebo S Mínou v ZOO

6 minút čítania

Jedno dieťa = žiadne dieťa alebo S Mínou v ZOO

6 minút čítania
05.10.2021

Svet sa opäť vracia do starých koľají, a tak sa spolu s deťmi postupne vraciame k výletom a k spoznávaniu nových vecí. Na Sofi konečne čaká plavecký kurz, na ktorý zatiaľ nemala príležitosť nastúpiť, po prvýkrát mala možnosť na vlastné oči vidieť zvieratá v ZOO a Mína si užíva radosť zo zmeny prostredia a z kontaktu s deťmi.

Keďže sa to už smie, a pretože sme od narodenia Sofinka nikdy neboli samy, rozhodli sme sa s Mínou, že si zájdeme do ZOO. Len my dve. Bez časového obmedzenia, pretože Sofi bude mať zatiaľ vďaka babičke tú najlepšiu možnú starostlivosť. Mína sa na dnešný deň tak veľmi tešila, že si preventívne už dva dni predtým privstávala o šiestej ráno. To asi keby jej náhodou to chystanie sa do ZOO, ktorá sa navyše tak či tak otvára až o 9, nehovoriac o tom, že od nej bývame 5 minút, zabralo viac času.

Konečne sme sa dočkali a nastal ten slávny deň. Mína bola od rána ako na ihlách, nevedela, čo všetko by si zbalila, a už od rána plánovala, čo všetko v ZOO zažijeme. Stredobodom programu bola zmrzlina. “Modlá, ako Elzová, vieš, mami?" Potom bol na zozname karakal - Mínino najobľúbenejšie zviera, opice, slony, žirafy a hrochy. A oblátka. “A možno aj hjanolky, mami. Tie tam majú tiež!"

zmrzlina

Mali. Hneď pri slonoch som jej kúpila hranolky s "baterkou", ako Mína volá “tatárku”, a jej nadšenie začalo dosahovať level milión. Jediným mráčikom na nebi Míninho blaha bolo, že k hranolkám dostala len jednu vidličku. Nabudúce si vraj musíme vypýtať dve, aby sme mohli jesť obe spolu. Musím priznať, že toto ma na nej dostáva každý deň. Tá bezhraničná radosť z toho, že sa podelí o dobroty, ktoré má. Nášmu dieťaťu nenapadne, že by si každá z nás mohla kúpiť svoje hranolky. Automaticky predpokladá, že sa podelíme o jedny a budeme ich jesť spolu.

Keď som sa prestala dojímať nad roztomilosťou Míny a ona do seba dotlačila poslednú hranolku, vyrazili sme do slonieho pavilónu. "Hmm, majú to tu samé ho*no," zahlásila Mína do ticha pavilónu, keď si prezrela celý výbeh a svojou bezprostrednou reakciou úplne odrovnala návštevníkov, ktorí stáli vedľa nás. Prisahám, že až doteraz toto slovo nikdy nevyslovila. Nikdy. Kým pani vedľa nás vyzerala, že lapá po dychu, pán sa smial. Ja som sa chcela prepadnúť hanbou, a tak som Mínu rýchlo chytila ​​za ruku a ťahala som ju von. Prešli sme len pár krokov a moje krehké dievčatko zazrelo hrabáča. Zviera spalo hlbokým spánkom rozvalené pod infračervenou žiarovkou a spokojne oddychovalo. Po napchatom, štetinatom brušku mu liezli muchy. "Pozri," zasnívala sa Mína, "to si ty! To je hrabáč, maminka!" Zatlieskala nadšene rukami a pozerala sa, ako si hrabáč škrabká pupok a popri tom si spokojne pomľaskáva. Pán, ktorý stál vedľa, dostal regulárny záchvat smiechu. Ďakujem, dcéra, ty vieš naozaj potešiť.

zoo slony

Vrcholom našej návštevy v ZOO bol detský vláčik. Keď ho Mína zazrela, rozžiarili sa jej oči dychtivosťou. Tak veľmi si naň priala ísť. Lenže nastal vnútorný boj. Na jednej strane zúfalá túžba prejsť sa vláčikom, na druhej strane ostych a strach. Bez mamičky nepôjde. Nevadí. Pán, ktorý predával lístky, našu zamotanú situáciu rozuzlil tým, že nie je problém, aby som s Mínou vo vláčiku išla tiež. "Ak sa tam teda napcháte, mladá pani," zažmurkal na mňa sprisahanecky. "Ale už som viezol aj väčšieho pána," zaklincoval to úplne. Super. V tú chvíľu by som sa najradšej otočila na podpätku a na celý slávny vlak sa vykašlala, ale Mína radostne poskakovala a už sa hrnula do vlaku. Napchala som sa vedľa nej do maličkého vagónika, Mína kvičala nadšením a ja som sa modlila, aby som sa po skončení jazdy bezpečne dostala von. V tom obmedzenom priestore som totiž cítila mravčenie v nohách a bolo mi jasné, že von sa budem súkať ako stará baba a rušňovodičovi, ktorý sedel pri pokladni, sa postarám o skvelé divadlo. Predpoklad bol správny a vysúkať sa z vagónika bol celkom oriešok. Vzhľadom na bohovský pokoj majiteľa vláčika som ale zrejme naozaj nebola prvým dospelým, ktorému sa zasekol zadok v maličkých dvierkach. No ale čo, za to nadšenie v dcériných očiach to naozaj stálo.

detsky vlacik

Výlet sa nám skutočně vydaril. Síce ma stál pomerne dosť peňazí, ovládania a nechala som tam aj kvapku sebaúcty, stálo to za to. Pretože niekedy by sme si mali urobiť chvíľku len samy pre seba.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia