Po materskej dovolenke späť do práce. Ako to zvládnuť vám poradíme s výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou

12 minút čítania

Po materskej dovolenke späť do práce. Ako to zvládnuť vám poradíme s výchovnou poradkyňou Martinou Vagačovou

12 minút čítania
30.08.2021

Keď sa žena stane matkou, nastane v jej živote poriadny zlom. Žene sa totiž s príchodom dieťaťa nemenia len priority, ale aj celkový režim. Potreby dieťaťa je nutné plne uprednostniť pred tými vlastnými, a tak sa často stáva, že po skončení materskej majú mnohé ženy problém sa opäť začleniť do bežného pracovného prostredia.

Nočné vstávanie, kŕmenie, prebaľovanie, utešovanie bolestivých kolík, varenie príkrmov či neustále hranie sa jednej a tej istej hry dookola. Veľa? Iste, je toho dosť. Každá matka však potvrdí, že to stále nie je ani len zlomok toho, čo všetko dennodenne leží na pleciach ženy na materskej dovolenke. Preto keď celý tento začarovaný kruh spojíme s nedostatkom spánku a slabou socializáciou, niet pochýb, že mnohé matky majú naozaj problém vrátiť sa späť do práce. O tom, ako to celé zvládnuť, sme sa rozprávali s Martinou Vagačovou, výchovnou poradkyňou, lektorku efektívneho rodičovstva a autorkou knihy Ako prežiť rodičovstvo.

Využite „nevýhodu“ vo svoj prospech

Mnoho žien sa cíti v súvislosti s návratom do pracovného prostredia neisto či dokonca znevýhodnene. Nejednou matkou lomcuje strach a pocity menejcennosti. No aj keď sú obavy na mieste, to, na čo sa potrebujeme sústrediť, je zmeniť uhol pohľadu.

Podľa výchovnej poradkyne by sa totiž žena popri výchove dieťaťa mala oveľa viac zameriavať aj na svoj vlastný rozvoj. „Zvládanie všetkých požiadaviek dieťaťa a ich zosúladenie s vlastnými potrebami ponúka možnosť osobnostného rozvoja, budovania sebaistoty ako aj zručností emočnej inteligencie,“ hovorí Vagačová.

Okrem toho ženám výrazne pomáha, ak udržiavajú kontakt s bývalými kolegami a oboznamujú sa tak s novými informáciami z ich profesijnej oblasti. Veľkou pomocou však môže byť aj vytvorenie si jasnej vízie toho, aké miesto chceme medzi kolegami a v práci zaujať. „Pekným príkladom môže byť skutočná vizualizácia v podobe plagátu s obrázkami a slovami. Plagát môžete pokojne vytvoriť aj za pomoci partnera či priateliek, ktoré vás poznajú, vďaka čomu nám môžu ponúknuť celkom novú inšpiráciu,“ objasňuje výchovná poradkyňa.

Zlomový moment pre dieťa

S návratom do pracovného prostredia sa musí vyrovnať nielen žena, to isté sa týka aj partnera a hlavne dieťaťa. Podľa výchovnej poradkyne je odchod matky do práce zlomovou zmenou v živote každého dieťaťa, preto nie je neobvyklé, že so sebou prináša aj pocity frustrácie, obavy a strach.

„Reakciou na tieto zmeny sú silné emócie prejavujúce sa nielen u dieťaťa, ale aj u matky. Žena-mama je v tomto procese kľúčová, preto je potrebné, aby jej rozhodnutie vojsť do pracovného procesu bolo pevné a komunikované voči dieťaťu jasne, láskavo a s chápajúcim prijatím akejkoľvek jeho reakcie. Inými slovami, žena by mala byť vybavená zručnosťami pre zachovanie vlastnej emočnej rovnováhy. Potom je schopná dieťaťu empaticky odpovedať a súcitne ho sprevádzať v jeho ťažkostiach, čím si dieťa postupne buduje aj potrebnú odolnosť,“ vysvetľuje výchovná poradkyňa Martina Vagačová.

Pripravenosť matky ovplyvňuje osobnostná výbava dieťaťa

Hovorí sa, že pripraveným šťastie praje, ale platí to vždy? Dá sa vôbec pripraviť na to, že stredobodom pozornosti jedného dňa odrazu nebude len vaše dieťa, ale že sa budete musieť venovať „normálnym“ pracovným povinnostiam?

O niečo jednoduchšie tento proces zvládajú ženy, ktoré boli spokojné s prácou, ktorej sa venovali pred odchodom na materskú. Vždy je predsa jednoduchšie vrátiť sa tam, kde ste sa cítili dobre, no nie?

Oveľa dôležitejším faktorom je však osobnostná výbava dieťaťa. „Plaché, introvertné dieťa vyvoláva u matky oveľa viac obáv ako temperamentný extrovert. Neustále si totiž kladiete otázku, ako si samé poradí? V takomto prípade pomáha cvičná separácia dieťaťa s pomocou blízkej či známej osoby. Úzkosťami či obavou o to, či bude s rešpektom postarané o potreby dieťaťa, je v tejto skúške konfrontovaná aj matka. Výsledkom preto môže byť aj rozhodnutie ženy pracovať na skrátený úväzok či dokonca zmena typu práce,“ vysvetľuje Vagačová.

Problém je, že matky majú silnú tendenciu nosiť na svojich pleciach problémy celého sveta. V tomto prípade je ale dôležité, aby si žena uvedomila, že náročnosť adaptačného procesu nie je len v jej rukách. Úzko súvisí s priebehom adaptácie samotného dieťaťa. „Adaptačný proces dieťaťa je zväčša odhadovaný na obdobie do 8 týždňov. Tento fakt však mnohé matky nepovažujú za smerodajný, preto sa neraz cítia bezradne. V takýchto prípadoch je úplne normálne požiadať o pomoc. Nejde totiž o rodičovské zlyhanie. Ide o náročný proces,“ hovorí výchovná poradkyňa.

Stále ste tu pre svoje dieťa

Vyrovnať sa s pocitom, že s deťmi odrazu nie sme vždy, keď nás potrebujú, vyvoláva u mnohých matiek pocity frustrácie. Ak sa s tým chceme vyrovnať, nemá zmysel popierať to, čo cítime. „Prvoradým krokom je priznať si pred sebou všetko, čo cítime. Popieraním citov totiž docielime len to, že sa nám budú stále vracať. Pocit je len pocit a ak ho prijmeme a prevezmeme zaň zodpovednosť, tak nielen, že nás prestane ovládať, ale začneme aj konkrétne konať v prospech nášho pokoja,“ vysvetľuje Vagačová.

Čo sa týka detí, tie na návrat matky do zamestnania reagujú tým, ako sa správajú. „Správanie je kódovanou správou dieťaťa o tom, čo prežíva. Veľmi častými prejavmi sú preto slovné protesty, ranný plač či zdržiavanie pri odchode z domu. Niektoré deti sa však môžu na mamu veľmi silno naviazať a v čase, keď nie sú v škôlke sa od nej nechcú ani pohnúť. Okrem toho sa môžu začať pocikávať, odmietať jesť, byť agresívnejšie, sťažovať sa na bolesť brucha či začať sa budiť uprostred noci,“ dopĺňa Vagačová.

Práve pri takýchto prejavoch správania mnohí rodičia ustúpia, a práve to nie je správne. Jedinou cestou je v tomto prípade priznať emócie, pozorne počúvať a prežívanie dieťaťa nijako neposudzovať. Práve to je najúčinnejšia opora, akú mu vieme ponúknuť. „Našou úlohou nie je robiť niečo za nich, ale umožniť vypustenie nepríjemných pocitov, úzkostí, krívd, nespravodlivosť a podobne, aby sa uvoľnili a pod naším vedením našli ten najlepší spôsob, ako pomôcť samým sebe. Presne taký postup potom uplatňujú aj v momentoch, keď s nimi nie sme, vďaka čomu sa cítia sebaistejšie,“ vysvetľuje psychologička.

Zamestnávateľ by mal byť chápavý

Silnú psychickú oporu môže žene počas adaptačného procesu dopriať aj samotný zamestnávateľ. Dôležité je, aby na pracovisku, kde sa žena ocitne, panovala atmosféra pochopenia a porozumenia. Žena okrem toho potrebuje mať istotu aj v tom, že ak sa vyskytnú komplikácie s dieťaťom, nestretne sa z jeho strany s neochotou hľadať flexibilné riešenia, ktoré by boli riešením pre obe strany.

Aj z vlastnej skúsenosti vieme, že vzťah zamestnávateľ a matka ako zamestnanec nie vždy funguje tak, ako by mal. Aj preto dnes vznikajú rôzne projekty s cieľom lepšieho vzájomného porozumenia medzi firmami a matkami. Jedným z príkladov je aj projekt Pracujúce mamy, ktorá pracuje s mamami s cieľom lepšie ich pripraviť na návrat do práce. „Vychádzame z toho, že materská nemusí byť niečo, čo ženám zabrzdilo kariéru, práve naopak. Snažíme sa o to, aby mamy videli, že aj materská dovolenka je výborná príležitosť zamyslieť sa nad svojím ďalším kariérnym smerovaním. Pravidelne organizujeme online webináre a pripravujeme aj ucelený viacmesačný vzdelávací kurz, ktorý ženám pomôže nájsť si prácu podľa svojich predstáv,“ hovorí jedna zo zakladateliek projektu Terézia Miháliková.

Projekt však nekončí (len) pri práci s matkami, zameriava sa totiž aj na samotné firmy. V rámci rôznych aktivít im ukazuje cestu, ako s mamami po materskej dovolenke efektívne pracovať a komunikovať tak, aby bola ich spolupráca vzájomne výhodná. Príkladom je job portál s flexibilnými pracovnými ponukami, kde matky už dopredu vedia, aká miera flexibility je na danej pozícii možná. „Ak chceme, aby si firmy a mamy lepšie rozumeli, musia sa naučiť hovoriť rečou toho druhého. A my im v tom pomáhame,“ dodáva  Miháliková.

Oprite sa o partnera

Aj keď by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať, adaptačný proces sa netýka len matky a dieťaťa. Rodina je predsa záležitosť páru, preto je nutné ako pár fungovať aj teraz.

Pre matku je návrat do pracovného prostredia psychický náročný proces hneď z viacerých uhlov pohľadu, a práve partner je ten, kto jej môže celú situáciu výrazne uľahčiť aspoň tým, že sa postará o bežný chod domácnosti, vybaví nákupy, uvarí večeru, odvezie deti do škôlky a pod. Okrem toho by však ani jeden z partnerov nemal zabúdať aj na kroky vedúce k posilneniu ich vzájomného partnerského vzťahu. Aj tu predsa platí, že bremeno sa ľahšie nesie dvom ako jednému.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia