Záchranárka varuje pred 4 najčastejšími detskými zraneniami. Viete, na čo by ste si mali dať pozor?

7 minút čítania

Záchranárka varuje pred 4 najčastejšími detskými zraneniami. Viete, na čo by ste si mali dať pozor?

7 minút čítania
05.08.2021

Prázdniny, či už letné, alebo tie v priebehu roka, sú vždy plné nezabudnuteľného dobrodružstva. Deti si užívajú každú minútu, no nie všetky nápady dopadnú dobre. Čo deťom hrozí vo voľnom čase? O najčastejších zraneniach píše skúsená záchranárka Anna Kmecová.

Topenie sa

Kúpanie neodmysliteľne patrí najmä k letným prázdninám. Práve táto aktivita však skrýva mnoho nebezpečenstva, najmä topenie sa. Ako si teda užiť príjemný deň pri vode bezpečne?

V prvom rade je určite dôležité nechodiť na kúpalisko sám, ale mať na brehu, alebo vo vode niekoho, kto sleduje ak sa niečo stane. Rovnako treba mať prehľad aj o prítomnosti a stanovišti plavčíka. Je vhodné mať pri sebe telefón pre rýchle zavolanie na tiesňovú linku.

Ak už sa niekto topí, treba si zachovať chladnú hlavu. Je potrebné zapamätať si miesto kde bol videný naposledy, kde sa ponoril. Na začiatok je vhodná záchrana z brehu hodením záchranných pomôcok, ako je plavák, koleso, či podkova.

V praxi teda platí, že buď hodíme topiacemu niečo, čo ho bude držať nad hladinou, alebo v druhom prípade niečo, vďaka čomu ho vieme dotiahnuť k brehu aj keby sa ponoril.

V druhom rade treba zvoliť nejaké vhodné plavidlo, na ktorom sa dá dostať k topiacemu, napríklad paddleboard, kanoe alebo nafukovačka, a zároveň alarmovať záchranársky čln.

Treťou možnosťou je záchrana z vody, ktorú by mal vykonávať plavčík, alebo  zdatný plavec, ktorý má so záchranou skúsenosti. Treba brať do úvahy výdrž aj silu a to nielen na plávanie, ale aj na následné ťahanie. Topiaceho treba uchopiť odzadu, ukľudňovať a oznámiť čo bude ďalej nasledovať. Určite neodporúčam skákať do vody k topiacemu bez vedomostí a skúseností z vodnej záchrany.

Ak je na mieste plavčík, alebo trénovaný plavec, záchrana prebieha nasledovne:

  • skok nohami (záchranársky skok), nikdy nie šípka hlavou 
  • plávame nad hladinou a udržiavame očný kontakt s topiacim
  • podplávame topiaceho pod vodou
  • chytíme topiaceho zozadu s hlavou v záklone a ťaháme von z vody
  • musí o tom vedieť a súhlasiť, nie bojovať- to by ohrozilo oboch
  • vytiahneme na plavidlo alebo na breh

Ak je to potrebné a možné (človek nedýcha a ovládame techniku), dýchanie z úst do úst by sme mali započať ešte vo vode, ak však máme blízko k brehu, lepšie je doplávať a dávať umelé dýchanie až tam. 

Skoky do vody

Odborníci pravidelne upozorňujú, že po skokoch do vody mnohí mladí ľudia skončia na invalidnom vozíku.

Najčastejšie ide o skok „šípka“ hlavou napred. Ak je málo vody, alebo sa pod vodou nachádzajú kamene, dôjde k úrazu hlavy a chrbtice. Prvou komplikáciou je bezvedomie a druhou zlomenina chrbtice s častým poškodením miechy.

V tých lepších prípadoch sa zlomené stavce zoperujú, stabilizujú a zrastú a miecha nebýva dlhodobo poškodená. Avšak v tých horších prípadoch ide o porušenie miechy s trvalým ochrnutím. 

Pamätám si výjazd, kedy sme prevážali slečnu, ktorá sa v deň jej 18. narodenín bola zabávať s priateľmi a skočila hlavičku do vody. So spomínaným zranením smerovala ochrnutá na operáciu chrbtice s nádejou, že to nebude trvalé.

 

Kliešť

Kliešte sú s nami od Jari až do Jesene a často si ich odnesieme z opekačky alebo prechádziek v prírode. V posledných rokoch je v lesoch čoraz viac kliešťov, s ktorými sa viaže mnoho mýtov.

V prvom rade je dôležitá prevencia – dlhé nohavice alebo repelenty a nepohybovať sa vo vysokej tráve. Samotný kliešť nie je problém, skôr choroby, ktorých je prenášač a na to treba myslieť.

Kliešťa netreba „kúpať“ v oleji, nakoľko sa môže „udusiť“ a „vypustit“ sliny, čo nechceme. Najjednoduchšie je vybrať kliešťa špeciálnou pinzetou, ktorá sa dá kúpiť v každej lekárni. Tá ho dostatočne uchopí, no zároveň nedôjde k jeho rozpoleniu a hlavička neostane dnu.

Po uchopení treba rozkývať do strán, prípadne pootočiť, aby kliešť povolil zovretie hryzadlami. Nesmieme zabudnúť miesto vydezinfikovať. Ak sa vyskytne kruhové začervenanie okolo, je nevyhnutné vyhľadať lekára.

Zlomeniny

Počas letných mesiacov nemajú pauzu ani zlomeniny. Čo robiť v prípade zlomenej ruky a nohy? Ak je to nevyhnuté voláme horskú službu alebo záchrannú službu a do príchodu záchranárov končatinou nemanipulujeme. Na tu chvíľu nepotrebujeme ani improvizovanú dlahu, nakoľko by ju aj tak záchranári dali následne dole a manipulácia je častokrát bolestivá.

Ak však máme možnosť ísť do nemocnice vlastnou cestou, volíme stabilizáciu zlomenín pomocou trojrohej šatky. Nie len v tomto prípade je však potrebné zlomeninu fixovať a zabrániť pohybu.


Zdroj: Anna Kmecová

V prípade hornej končatiny „do závesu“ a v prípade dolnej končatiny použijeme ako dlahu druhú zdravú končatinu a zviažeme nohy k sebe.

Ak ide o otvorenú zlomeninu je potrebné trčiacu kosť sterilne prekryť, v okolí aplikovať venček, alebo rolky obväzu tak, aby sme nezatlačili na kosť ale ju po bokoch fixovali proti pohybu, obviažeme obväzom a až potom nasleduje stabilizácia.


Zdroj: Anna Kmecová

Školské prázdniny sú bezpochyby najkrajším obdobím pre všetkých školákov, no je potrebné prízvukovať, že žiadna sranda nestojí za zranenie. Bavte sa s rozumom 😊

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia