Prší alebo Cesta do škôlky je dlhá

5 minút čítania

Prší alebo Cesta do škôlky je dlhá

5 minút čítania
30.08.2021

Neviem, ako je to u vás, ale u nás je každá cesta, na ktorú sa s deťmi vydám, prakticky takmer vždy odsúdená k časovému neúspechu. Ešte stále totiž nestíhame chodiť včas. Vždy nám to niečo prekazí... Ranná nehoda Sofii, stratená topánka, vojenský kordón tiahnuci do opravovne novú helikoptéru (áno, to sa u nás naozaj deje, dokonca aj niekoľkokrát do týždňa) alebo proste len POČASIE.

Keď svieti slniečko, Míňa sa kochá. Ide alebo ešte horšie: ide na kolobežke (!) a pozerá po všetkom, čo sa kde mihne. Občas tak skončí presne ako Rudolf Hrušínský vo filme Vesničko má středisková - v priekope a s rozbitým kolenom. Oveľa horšie je to ale vtedy, keď prší a úplne najhoršie tesne po daždi. Naše cesty vtedy trvajú aj viac ako hodinu. A nemôže za to nikto iný ako slimáky.

Nikdy nič nestíham s deťmi.

Do škôlky to máme príjemnou prechádzkou s kočíkom približne 15 minút. Po daždi ale o rýchlej ceste môžem len snívať. Nielenže sa zastavujeme pri každej kaluži, ale naša cesta vedie po cyklotrase, na ktorú vyliezajú stovky slimákov. A to nie je myslené s nadsádzkou. Garantujem, že takúto slimáčiu inváziu ste nikdy v živote nevideli.

Míňa je milovníčka zvierat, teda aj slimákov a veľmi ťažko nesie pohľad na rozšliapnutého jedinca. A tak po ceste zachraňujeme. Malá uzurpátorka ma donúti spolu s ňou každého slimáka pekne zdvihnúť a dopraviť do trávy. Samozrejme v tom smere, v ktorom sa vydal.

Prečo stále nestíhame?

Beda, ak by som náhodou niektorého odniesla na druhú stranu, než kam vedie jeho Slizká stopa. Neviem, ako u vás, ale v určitých situáciách je moje dieťa neuveriteľne pozorné a mám pocit, že má oči aj vzadu. Trebárs v prípade slimačej cesty. Pokiaľ ide ale o ufúľané tričko alebo bordel v izbe, už to neplatí. Tieto veci naša slečna okázalo ignoruje a sú mimo jej rozlišovacie schopnosti.

Akonáhle sa nám podarí prekľučkovať slimačou trasou, Míňa sa rozhodne, že musí šliapať do kaluží. A to do všetkých, ktoré cestou stretneme. Malé, veľké, plytké, hlboké, jej je to jedno. Hlavne, keď to pekne čľupká...

Keď sa na chvíľu skloním ku kočíku, aby som Sofii upravila čiapočku, rozhodne sa prebehnúť tou najväčšou kalužou. Než stihnem reagovať, nahádže špinavú vodu a blato nielen na seba, ale aj na mňa a kočík. Ja len lapem po dychu a počítam do desať, aby som ju “nezastretlila”, no Sofia nadšene tlieska. Na to, aká je malá, je už pekný záškodník.

Keď prší, cesta do skôly trvá oveľa dlhšie.

Do škôlky tak prídeme približne s 20-minútovým oneskorením. Bývame najbližšie, ale zásadne chodíme posledný. A tentoraz ešte aj vyzeráme, akoby sme cestou do škôlky boli na zemiakovej brigáde.

So Sofiou v náručí pomôžem Miňe sa prezliecť, a zatiaľ čo balím špinavé oblečenie do tašky, počujem, ako Míňa už svojím zvonivým hláskom vysvetľuje učiteľkám, čo sa nám stalo a ako prebiehala naša cesta do škôlky.

Moje dieťa zachraňuje slimáky.

 "A zachránili sme aspoň tisíc slimákov!" Rozpráva Mína nadšene. "Ale mamičke sa to nepáčilo." "Mamička sa asi ponáhľala, že?" Pýta sa učiteľka. "Áno," počujem Míňu prikyvovať. "Hovorila, že ešte jeden debilný slimák a rozdupe ich všetky sama!" Zadelí Míňa mojej záchranárskej duši smrtiaci úder. No nič, aby som aj pomaly išla...

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia