Porovnávanie alebo Beh bábätiek na jeden rok

6 minút čítania

Porovnávanie alebo Beh bábätiek na jeden rok

6 minút čítania
18.07.2021

A ona ešte nezačala sedieť ani liezť? To naša Anička v jej veku už dávno .... Poznáte to tiež? Porovnávania a porovnávania. Neznášam to. Čo je mi po tom, že susedova Karolínka už dávno obchádza nábytok a pomaly je schopná si sama vyliezť do stoličky a najesť sa, zatiaľ čo moje dieťa si spokojne leží ako vrece zemiakov a zatiaľ nevyzerá, že by sa chcelo vydať do sveta?

Možno som precitlivelá, možno som vzťahovačná, ale ja jednoducho nechápem, prečo máme potrebu neustále seba i druhých porovnávať. Začína to už v tehotenstve.

Matky sa porovnávajú, koľko ktorá pribrala, ako dlho rodila, či za ako dlho sa dostala po pôrode opäť do formy. Veľmi dobre si pamätám, ako som čoby napuchnutá tehotná veľryba s dvadsiatimi kilami hore počúvala svoje šťastné kamarátky, ktoré pribrali sedem a desať nechali v pôrodnici. A ja som sa cítila hlúpo a vlastne aj previnilo za všetky kilá, ktorá som nabrala a ktore skoro všetky po pôrode zostali. Ufff! 

Porovnavanie a porovnavanie

U detí porovnávanie vnímam ešte výraznejšie. Akoby vývoj bábätka bol pretekmi v behu cez prekážky. A keď sa na mňa odvšadiaľ hrnú hlášky typu "to ten náš už v tomto veku dávno to a ono", mám chuť dotyčnému zakrútiť krkom, pretože naša Sofia síce vybehla v rovnaký čas, ako jej rovesníci, ale hneď prvé prekážky ju zastavili na tak dlho, že holt, štartovné pole dobehnúť nestihla.

Nezmyselne porovnavanie medzi matkami

Aby som vám to vysvetlila. Sofia má už skoro desať mesiacov a až teraz sa začala plaziť. Zatiaľ čo ostatné deti v jej veku už sedia, lezú a pomaly aj behajú, Sofinka sa doma vyvaľuje po zemi ako tuleň. (smiech)

Neriešiť, neporovnávať, nepočúvať názory okolia. To je vec, ktorú som sa naučila až s príchodom druhého dieťaťa. 

Navyše za sebou všade necháva uslintanú stopu, pretože jej rastú zuby. Takže vlastne vyzerá skôr ako slimák ... A keď sme už pri tých zuboch, zatiaľ jej vyrástli len dva. Ale hrýzť s nimi do tváre vie na jednotku!

Vzhľadom k tomu, že Sofia mala problémy s bedrami a nosila takmer 20 týždňov abdukčnú perinku, s nejakým výrazným pohybom začala až teraz. Stále tak vyzerá ako malé bábätko. Jazdí v hlbokej korbe, jedálenská stolička nám stojí zložená v kúte a vo vani ju stále kúpeme na rukách. A ja sa snažím všetky hodnotiace tabuľky a hlášky môjho okolia púšťať jedným uchom dnu a druhým rýchlo von.

Aj to je vec, ktorú som sa naučila až s príchodom druhého dieťaťa. U Míny som často pochybovala. Porovnávala ju a nechala sa vplyvom okolia strhnúť k pochybnostiam, keď niekde vybočila. Dodnes si pamätám tie chvíle zúfalstva a obáv, či je skutočne všetko v poriadku, keď ostatné deti robia niečo, čo moja zatiaľ nie. Sofinka si ide svojou vlastnou cestou.

Každé dieťa je iné, každé má svoj čas a robí pokroky podľa svojich momentálnych možností.

Už od narodenia ide úplne mimo vývojových tabuliek a ja som sa naučila jej veriť. Nepochybovať a s podporou pediatra aj osteopatky trpezlivo čakať, až všetko príde samo. A príde!

Moje dieta este nechodi.Každé dieťa je iné, každé má svoj čas a robí pokroky podľa svojich momentálnych možností. Neporovnávajte a nestresujte sa tým, že vaše dieťa ešte nevie to či ono. Pretože to, že to nevie teraz, ešte neznamená, že sa to napríklad budúci týždeň nenaučí. Alebo hneď zajtra.

Pre deti je totiž čas relatívny. A Sofia mi to ukazuje každý deň. Pokroky nerobí kontinuálne, ale skokovo. Z ničoho nič sa začala plaziť a behom pár dní už péruje na kolienkach. Len málo už chýba k tomu, aby začala liezť.

A ja verím tomu, že ak dočítate tento mamablog, tak to tak už bude a ja ju budem naháňať po celom byte a budem s láskou a dojatím v oku spomínať na dobu, kedy som ju našla tam, kam som ju položila, a nie na druhom konci izby s rukami v kvetináči. To totiž ešte len začne tá pravá jazda!

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia