Na ružovej vlne alebo Mína má izbičku

8 minút čítania

Na ružovej vlne alebo Mína má izbičku

8 minút čítania
09.05.2021

Je to tu. Naozaj sa to stalo. Naša Mína má vlastnú izbičku. Krásnu, dievčenskú a samozrejme ružovú. Presne tak, ako si vysnívala a vyprosila. Čo na tom, že pôvodne mala vyzerať úplne inak. Moju predstavu Mína stopla hneď v úvode. A tak som sa rozlúčila s tlmenými farbami, dizajnovou kombináciou bielej a dreva a vrhla sa spoločne s malou veliteľkou a mužom do akcie s názvom – „Milujem ružovú a nech je to vidieť“!

Keď sme sa pred pol rokom sťahovali do nového bytu, bolo všetko narýchlo. Mala som tri týždne do pôrodu a zariaďoval sa celý byt. Na detskú izbu neostal ani čas, ani sila, ani financie. Popravde sme sa aj báli, ako Mína všetky tie veľké zmeny, ktorých sa naraz zišlo na jedného malého človiečika naozaj dosť, príjme a nechceli sme jej robiť ďalší stres tým, že by sme ju kvôli bábätku odsťahovali zo spálne, kde bola zvyknutá. A tak sme bývali v spálni všetci. V jednej veľkej nocľahárni, kam sa nám okrem skrine, postele a postieľok už nič ďalšie nevošlo.

Čas vlastnej izby sa nakoniec ohlásil sám. Mína spí v noci zle a dosť sa budí, a keď sa k tomu pridalo ešte aj bábätko, vznikla súvislá malá nočná tyrania, počas ktorej sa dievčatá v budení buď striedali, ale išli stereo. Noci boli peklo a keď sme už začali pozorovať, že Mína býva ráno nevyspatá, bolo rozhodnuté. Ide sa na to!

Noci boli peklo a keď sme už začali pozorovať, že Mína býva ráno nevyspatá, bolo rozhodnuté

Kríza za krízou

Detská izba – miestnosť, na ktorej zariaďovanie som sa z celého bytu tešila najviac, nám dala pekne zabrať a nebojím sa povedať, že jej vznik sprevádzala rada dramatických udalostí, pri ktorých nechýbali krv, pot ani slzy. Asi najväčší problém bola domčeková posteľ, pri ktorej to chvíľu vyzeralo, že z nej ostanú len triesky, na ktorých si akurát tak opečieme špekáčiky.

Postieľku som vyberala ja a musím priznať, že najšťastnejšia voľba to nebola. Už od začiatku totiž bolo evidentné, že niečo je zle. Posteľ aj s matracom sme si objednali cez internet a Jasmínka sa nemohla dočkať dodania. Celý týždeň, ktorý doručenie trvalo, sa neustále pýtala, kedy.

Celý týždeň, ktorý doručenie trvalo, sa neustále pýtala, kedy.

Keď nastal deň dodania, Mína bola ako na ihlách a skákala radostne pri okne zakaždým, keď videla prechádzať nejaké väčšie auto. Okolo jedenástej prišla dodávka a postieľku doviezla. Nešlo to inak – museli sme ju rovno rozbaliť s tým, že muž ju poskladá. Čo iné, keď po byte skáče nadšená trojročná, ktorá už si začína vyťahovať zo skrine pyžamo, v ktorom bude spať.

S neodložiteľnou Sofinkou na rukách som sa pustila do otvárania krabíc. Keď som rozbalila matrac, pokúšal ma infarkt. Zo zlisovaného balíčka, ktorý sa nezdal nijako podozrivý, na mňa totiž vypadli dva matrace dvojmetrovej dĺžky, ktoré okamžite začali naberať na objeme. Náš matrac mal mať rozmer 80x160. Šok, stres a slzy. Míny, nie moje, ale popravde som mala tiež na krajíčku, pretože mi bolo jasné, že to bude ďalších x dní trvať, než sa k nám nový matrac dostane.

Šok, stres a slzy. Míny, nie moje, ale popravde som mala tiež na krajíčku, pretože mi bolo jasné, že to bude ďalších x dní trvať, než sa k nám nový matrac dostane.

Rýchlo som teda volala dodávateľovi, ktorý postieľku doviezol. Ten sa k nám behom 15 minút vrátil, ale výsledkom bolo len to, že sme nad nafukujúcim sa a zväčšujúcim matracom stáli štyria. Mína nešťastne kvílila a my s mužom sme rozdýchavali predstavu ďalšieho týždňa, behom ktorého budeme každý deň stokrát odpovedať na otázku, kedy už postieľka bude.

Aj keď to pôvodne vyzeralo na reklamáciu a dlhšie čakanie, nakoniec to pánovi prišlo ľúto, zavolal technikom, ktorí mali vyrážať do Prahy na montáž po obede, aby so sebou pribalili nový matrac. Nám dal zatiaľ matrac určený pre iného zákazníka, ktorý mal doručenie dohodnuté až na druhý deň.

Nám dal zatiaľ matrac určený pre iného zákazníka, ktorý mal doručenie dohodnuté až na druhý deň.

Zlé matrace, ktoré medzitým nadobudli klasickú veľkosť, si odviezol. Tomu ale predchádzala neuveriteľná polhodina, behom ktorej sme sa všetci štyria plus vrieskajúca Sofi a skákajúca Mína snažili matrace čo najlepšie zrolovať a spľasnúť, omotávali ich sťahovacou páskou a lepili na ne rozstrihané vrecia na odpadky, pretože sme nemali veľkú fóliu a bolo treba ich znovu zabaliť, aby sa v aute neumazali. Neskutočná groteska.

Po tom, ako pán, rovnako ako my spotený až na chrbte, odišiel, sa muž pustil do skladania postieľky. Predsa si nebudeme objednávať montáž, že áno. Muž je šikovný a celkom aj trpezlivý, o tom žiadna, ale občas, keď niečo nejde úplne podľa plánu, je to poriadny nervák. A posteľ naozaj podľa plánu nešla.

Muž je šikovný a celkom aj trpezlivý, o tom žiadna, ale občas, keď niečo nejde úplne podľa plánu, je to poriadny nervák.

Diery na skrutky boli navŕtané krivo, niektoré skrutky dokonca chýbali, ale najväčším kameňom úrazu sa ukázali byť zámky, ktoré pri sebe mali jednotlivé hrany postele držať. Tie naše totiž boli z tenkého hliníka a pri akomkoľvek pokuse o utiahnutie praskali a vylámané časti nešlo vytiahnuť.

Keď po dvoch hodinách snahy praskol pri doťahovaní piaty zámok, stres, zúfalstvo a frustrácia si vybrali svoju daň a muža chytil amok. Nechtami vytrhával skrutky a zámky z dierok, ruky odrené do krvi. Keď naštvane rukami roztrhal už zošrobovaný štít domčekovej postieľky, bolo mi jasné, že je fakt zle. Ešte jeden pokus a sme bez postieľky. Naviac hrozilo, že všetko to, že sa z izby nahlas ozývalo, naša malá donášačka pretlmočí v škôlke. Bolo treba sa upokojiť, v čom nám pomohla prechádzka.

Nechtami vytrhával skrutky a zámky z dierok, ruky odrené do krvi.

Muž bol ale celú dobu zachmúrený a bolo mi jasné, že je duchom pri postieľke, pretože toto bola skrátka výzva jeho otcovskej cti, v ktorej si nemohol dovoliť neobstáť. Keď sme sa vrátili domov, odišiel muž do pivnice, aby našiel nové zámky a znovu sa pustil do diela. Aby som to skrátila – o pol druhej ráno, v dobe, keď už Mína dávno spala, bola postieľka na svete. Doladená do posledného detailu a pripravená na to, až do nej jej malá majiteľka ráno radostne skočí. Bol to tvrdý boj, ale korunovaný tou najsladšou odmenou – nadšeným dieťaťom, pre ktoré je otec tým najväčším hrdinom, ktorý dokáže všetko na svete.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia