Veselo-neveselo o bedrách

5 minút čítania

Veselo-neveselo o bedrách

5 minút čítania
11.04.2021

Už pár týždňov to u nás doma vyzerá dosť divoko. Naše "náročné" bábätko totiž zažíva ďalšie životné nepríjemnosť a my trpíme s ním. Kým s prvou dcérou som všetkými preventívnymi kontrolami preplávala s ľahkosťou a bez akýchkoľvek obmedzení, naša druhorodená také šťastie nemá. Na kontrole na ortopédii sa totiž ukázalo, že sa jedna bedrová jamka Sofii nevyvíja správne a lekár jej predpísal Abdukčnú perinku. A tak nám doma hneď potom, čo sme perinku nasadili, nastalo také malé peklíčko.

Pre tých neznalých - Abdukčná perinka je čosi ako mohutná vypchatá plienka na traky, ktorá dieťa donúti udržať nohy, a hlavne bedrové kĺby, v správnej polohe. Dieťa potom vyzerá trochu ako robocop a žabka dohromady. A hlavne sa mu to vôbec, ale vôbec nepáči a dáva to dosť hlasno najavo.

Perinka je zlo. Nutné zlo, ktoré vám dosť znepríjemní život. Dieťa vďaka nej naberie na neforemnosti a na objeme a vy zrazu ani neviete ako ho správne chytiť, nosiť a celkovo s ním manipulovať. Absolútnou čerešničkou na torte je samozrejme dojčenie, ktoré s perinkou, aspoň v začiatkoch, jednoducho nejde. Takže vás niekoľkokrát denne čaká kolobeh vyzliekania, dojčenie, obliekania, následného grckania, ďalšieho skladania, prezliekanie, opätovného nasádzania, a to všetko za výrazného protestu dieťaťa.

Skôr alebo neskôr príde ďalší problém - dieťa po niekoľkých pokusoch zistí, že si perinku môže samo rozopnúť. A tak niekoľkokrát denne nachádzate perinku v rohu hracej deky, postieľky či pod hojdacím ležadlom, kam ju váš malý Houdini, ktorý sa z nej naučil vyslobodiť počas sekundy kedy ste na neho nepozerali, zahodil.

Sofia perinku neznáša a ja tiež. Vidieť svoje dieťa, ktoré sa trápi, je totiž pre každú mamu absolútne peklo. Viete, že robíte niečo, čo dieťa nechce. Nepáči sa mu to a je z toho nešťastné. Zároveň ale viete, že je dôležité, aby perinku nosilo. Z predstavy, aké ďalšie nápravné opatrenia by ešte mohli nasledovať ak by toto nezabralo, je vám totiž tak zle, že vám svedomie nedovolí odporúčanie lekára neposlúchnuť.

A tak bojujeme. Každý deň a každú noc. Z nášho už tak dosť veľkého nespavca sa stal nočný tvor, ktorý v noci namiesto pokojného driemania usporadúva hlučné koncerty a  rozpráva tak hlasno, že prebudí polku paneláku. Moja noc sa tak scvrkla na zhruba pol až trištvrte hodinové úseky, počas ktorých upadám do kómy, z ktorej ma opäť vytrháva zvonivý hlások dcérky, ktorá sa dožaduje mojej asistencie pri podávaní cumlíka. Kým ona si svoju dennú porciu spánku dobehne počas prechádzok s kočíkom, ja sa každé ráno budím s pocitom podobným poriadnej opici, ktorú nezaženie ani ranná káva.

Ani cez deň to u nás nie je nijako ružové. Vďaka perinke je Sofia permanentne naštvaná, podráždená a stala sa prakticky neodložiteľnou. Aj tých pár minút, kedy si dovolím odskočiť na záchod, dokáže plakať tak zúfalo, že by sa aj kameň prebudil. A tak je u nás v dennej pohotovosti šatka, ktorá skvele sekunduje kočík, ktorý s rastúcou veľkosťou bábätka a s rozmerom perinky, už začína byť Sofii dosť natesno. O tom, že čoskoro už asi nepôjde zapnúť fusak, ani nehovorím. Nevadí, verím, že sa k zdravým bedrám prenosíme. A že sa tomuto obdobiu raz zasmejeme. Zlatý spomienkový optimizmus!

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia