Denník z izolácie #1

7 minút čítania

Denník z izolácie #1

7 minút čítania
01.02.2021

Je to tu. Sme pozitívni. A to doslova. 

Deň 1. alebo Deň testovací

Ako sa totiž posledný rok ukazuje, Covid nechodí po horách, ale po ľuďoch. A tak sme sa dnes prebudili do dňa, kedy na nás ten čierny Peter vyšiel tiež. Tupá bolesť na pľúcach, nádcha a zvýšená teplota nás s mužom zaskočili už včera večer. Cez noc som ešte tajne dúfala, že to bude len obyčajná viróza. Keď ale muž ráno prehlásil, že stratil čuch, bolo mi jasné, že sme v háji. Alebo skôr v karanténe. Kašlať a kýchať začali aj dievčatá.

Doobeda sme obvolali našich lekárov aj pediatra našich dievčat a nechali si vystaviť žiadanku na PCR test. Zarezervovali sme si termín na drive in hneď po obede a dúfali sme, že to obe dievčatá zvládnu, pokiaľ to bude možné, čo najpokojnejšie. Jasmína má tri roky, Sofinka len päť mesiacov, takže nám bolo jasné, že nič príjemné to pre dievčatá nebude.

Tupá bolesť na pľúcach, nádcha a zvýšená teplota nás s mužom zaskočili už včera večer. Cez noc som ešte tajne dúfala, že to bude len obyčajná viróza.

Hoci sme staršiu dcéru doma pripravovali, rozprávali sa o pánoch, ktorí budú vyzerať ako kozmonauti a ukazovali si, ako bude test prebiehať, keď prišlo k akcii, Mína, samozrejme, odmietla spolupracovať. Neostalo nám nič iné len ju pevne držať. V tom nám, priznávam, nutne pomohla autosedačka. Behom dvoch sekúnd bolo hotovo, ale Mína toto príkorie ďalej prežívala ešte dve hodiny, počas ktorých úpenlivo nariekala zakaždým, keď si na test spomenula.

Sofinka to zvládla poznateľne lepšie. V pokoji spala, a tak ju špajľa v nose len poriadne naštvala, pretože jej prerušila spánok. Za minútku ale opäť upadla do limba a nevedela, že sa niečo stalo. Tak teraz už len čakať, výsledky budú zajtra ráno.

Doma sme potom obvolali naše kontakty a informovali sme škôlku. Zrušiť som musela aj všetkých lekárov, ku ktorým som bola s dcérkami objednaná. Bohužiaľ sa s touto vlnou zviezla aj kontrola bedier, ktorej som sa nevedela dočkať, ale čo sa dá robiť. Ísť tam nemôžeme.

Na tomto všetkom ma prekvapil fakt, že nech sme zavolali kamkoľvek, všade boli veľmi radi, že ich informujeme. Ochotne nás preobjednali (všetci lekári nás objednali zhodne až ďalší týždeň po skončení izolácie) a ďakovali, že k veci pristupujeme zodpovedne.

Jasmína má tri roky, Sofinka len päť mesiacov, takže nám bolo jasné, že nič príjemné to pre dievčatá nebude.

Až po všetkých tých telefónoch na mňa doľahla sila situácie. Všetci sme chorí a nemáme istotu, ako bude choroba prebiehať. Najviac sa samozrejme bojíme o dievčatá, ale veríme, že budeme mať šťastie na ľahký priebeh.

Poobedie a večer prebiehali relatívne pokojne a užívali sme si domácu pohodu. Ako dlho nám to v izolácii vydrží, je otázka. Ale to nám ukážu nasledujúce dni. Mína stavia s mužom vláčiky a je prekvapivo poslušná. Sofinka má relatívne dobrú náladu. Obe dievčatá sú na tom zdravotne celkom dobre, ale Sofi bolí bruško a obe kýchajú a trochu kašlú. S mužom sa presviedčame, že to bude dobré. Karanténa bude v našom 3kk dlhá, ale to zvládneme.

Deň 2. alebo Deň plastelíny

Je doobedie a my stále nevieme výsledky včerajšieho testu. Vzhľadom k tomu, že mi začína byť horšie, tuším, ako to asi dopadne. Stále ale dúfam, že aspoň dievčatá budú negatívne. Po prvom pípnutí s výsledkom Jasmínky mi je jasné, že som dúfala zbytočne. A potom to ide jedna za druhou. Pozitívny, pozitívny, pozitívny, pozitívny. BUM. Všetci. Aj tá najmenšia.

Hneď po tom, čo obvoláme s výsledkom všetkých lekárov a škôlku, začíname rozvíjať stratégiu na to, ako Covid karanténu čo najlepšie zvládnuť. V rámci zabavenia Míny obetujem jeden z darčekov, ktorý mám schovaný na sviatok.

Stále ale dúfam, že aspoň dievčatá budú negatívne.

Modelínové kaderníctvo. Malým postavičkám na kaderníckom kresle sa páčkou vytláča plastelína z hlavy alebo tváre, a deti ich potom môžu holiť, strihať, rôzne česať a zdobiť. Super nápad. Jasmínka pri tom vydrží tri hodiny a je nadšená. Potrebuje len minimálnu asistenciu, inak zvláda hru sama. Večer je síce plastelína všade, kúsky plastelíny nájdem dokonca v posteli, ale za tie tri hodiny pokoja to rozhodne stálo.

Sofinka dnešný deň nenesie najlepšie. Evidentne jej nie je dobre a tak si vyžaduje extrémnu pozornosť. Snažíme sa jej čo najviac uľaviť, ale aj tak je podráždená a plačlivá. Kašle, kýcha a cez deň skoro nespí. Po večernom kojení sa jej naviac urobí zle a hodí takú šabľu, že zašpiní nielen seba, mňa, postieľku a posteľ, ale aj rolety na okne. Super.

Počas večera sa mi robí horšie. Tlak a bolesť na hrudníku silnejú, spúšťa sa mi aj šialená nádcha. Keď si potom idem natrieť ruky krémom, zistím, že som stratila čuch. Začína ma bolieť telo a celkovo sa cítim ako vyžmýkaný citrón. Dostávam zimnicu, bolia ma ruky, nohy a hrudník. Muž je na tom trochu lepšie, ale tiež sa sťažuje na bolesť na hrudi.

V noci vstávam k Sofii skoro každú hodinu. Je nevrlá, nemôže poriadne spať, bolí ju bruško a pravdepodobne aj zuby. Chce sa nechať nosiť. Mne sa naopak chce spať strašne moc, a keď nakoniec odpadnem tak, že ma nezobudí ani vrieskajúca Sofi, preberá štafetu pri postieľke muž. Uvidíme, čo nám pripraví zajtrajšok.

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia