A plečo? Pretože BAGER!

5 minút čítania
16.12.2020

Moja kamarátka hovorí, že materstvo je jedno veľké obdobie, ktoré je tvorené desiatkou malých, ktoré na seba plynulo nadväzujú. Ono totiž v materstve sú stále nejaká obdobie. Nikdy z nich nevykorčuľujete. Akonáhle jedno skončí, druhé začne a tretie je už za rohom. Ťažko povedať, ktoré z nich vám pripraví najviac šedivých vlasov, priznajme si ale, že obdobie "PREČO?" Je jedným z tých najťažších. Aspoň pre vašu psychiku. Pretože keď zvládnete toto, zvládnete už všetko.

Ak sa vám obdobie šestonedelia skríži s obdobím "a plečo?", Je to kombinácia, kedy ste po celom dni zrelá na Lexaurin. Je skvelé, že máte zvedavé dieťa, ktoré svet okolo neho fascinuje, a vy ste jeho sprievodcom životom. Ale je peklo, keď miliónkrát za deň počujete to protivné slovko, ktoré už z duše nenávidíte. "A Plečo?" "Pretože je to bager!" "A plečo je bager, mamička? A je žltý, alebo zelený?" Uffff

Toto obdobie si nepredstavíte, nemôžete sa naň ani nijako pripraviť a bezdetní priatelia vaše zúfalstvo nikdy nepochopia. Proste jedného dňa príde a zostane s vami niekoľko veľmi výživných mesiacov. U nás sa dostavilo chvíľku pred pôrodom Sofie. Ideálne načasovanie. Začalo to nenápadne a vlastne aj celkom milo.

Jasmínka prejavovala o všetko okolo tehotenstva veľký záujem a moje brucho ju doslova fascinovalo. „A plečo máš bruško?“ pýtala sa. „Pretože tam mám bábätko.“ odpovedala som trpezlivo. „A plečo?“ „No, aby si mala sestričku.“ „A plečo?“ „Aby nás bolo viac a bola väčšia zábava!“ „A plečo ju máš v brušku? Ty si ju zjedla?“

Otázka "Plečo?" Sa stala neodmysliteľnou súčasťou našej existencie. Počula som ju tisíckrát. A zatiaľ čo staršie babičky v parku sa rozplývali nad Jasmíninou zvedavosťou, ja som mala chuť si už na poludnie rozbiť hlavu kladivom a večer som sa vrhala mužovi do náručia s plačom, že už z toho čoskoro už určite zošaliem.

Po pôrode otázky pribúdali a s nimi aj ďalšie "Plečo". Prečo už mamička nemá brucho, prečo s nami musí bábätko chodiť von, prečo nemôže zostať doma, prečo mu nemôžem lakovať nechty fialovú fixkou, prečo nemá vlásky, prečo ho bolí bruško, prečo ho nemôžeme vyhodiť do koša, keď reve, a prečo, a prečo, a prečo.

Mimochodom, práve diskusia ohľadom bolesti bruška u nás mala super dohru. Muž vysvetľoval Míne, prečo bábätko bolí bruško. Chcel to čo najviac zjednodušiť, a tak jej povedal, že keď chodíme a beháme, tak sa nám bruško hýbe, hýbu sa čreva a prdíme. Preto nás brucho nebolí. Ale bábätko behať nemôže, takže sa bruško nehýbe a potom ho bolí. Mínu to veľmi zaujalo a neustále sa uisťovala, či to dobre chápe. Keď teda behá, tak prdí. Jasné, tak to je, spokojne pritakal muž a hrial ho pocit dobre odvedenej práce, že dieťa niečo naučil. Ja som to vzápätí ocenila o dosť menej. Keď som totiž druhý deň vyrazila s deťmi von, postretli sme pri dome suseda, ktorý bol práve behať. A Mína, nadšená, že môže aplikovať novo nadobudnuté vedomosti, zakričala: "Mamička, pozeraj, pán beží, beží a prdí!"

zdielať na facebooku

Páči sa Vám tento článok?

Ak chcete dostávať newsletter s výberom tém podľa vašich záujmov, stačí si ich vo vašom profile po registrácii vyplniť.

Registrácia